nezaháľali a pripomínali za predsedníckym stolom zlatý klenot vo výkladnej skrini nášho najľudovejšieho športu. Pre súčasnú mladú i strednú generáciu viaceré mená nič nehovoria, ale boli to naozaj páni s veľkým P, a tak okrem úcty požívali veľkú dôveru. Každé ich slovo na zasadnutí, či cez prestávku malo veľkú vážnosť, bolo veľavravné pre funkcionárov a všetkých tých, čo merali cestu na rokovanie.
Jedným z takýchto ľudí bol napríklad urastený Ján Bízik, ktorý sa narodil koncom 19. storočia. Hrával futbal za FC Vrútky a potom v rokoch 1926 1950 rozhodoval nielen v I. lige, ale aj osem zápasov v tom čase veľmi populárneho Stredoeurópskeho pohára, ba aj štyri medzištátne stretnutia A mužstiev. Dlhý čas bol i predsedom Stredoslovenskej futbalovej župy, ktorú viedol tak úspešne, že na jeho počesť ju pomenovali jeho menom. Ďalším významným mužom bol hráč ČsŠK Košice a I. Čs.ŠK Bratislava Jozef Vereš. Zaujímavé je, že aj on po skončení aktívnej činnosti bol v rokoch 1936 1944 prvoligovým rozhodcom, ba v roku 1946 sa stal ako prvý Slovák predsedom Československej futbalovej asociácie. Nevšedným funkcionárom z takéhoto rangu bol i Jozef Jesenský, ktorý patril medzi tých, čo dávali zdravé základy slovenskému futbalu. Boli to jednoducho ľudia znalí veci, zapálení funkcionári, a tak nečudo, že v záujme rozmachu ich nevedelo nič zastaviť, ani odradiť. Nuž nečudo, že začiatkom sedemdesiatych rokov ich do Bratislavy neodradila ani veľká snehová víchrica. Napriek tomu, že vlaky meškali, na zasadnutie aj s ďalšími funkcionármi prišli, takže nakoniec futbaloví nadšenci zdolali zimu. Jeden z nestorov žurnalistiky, redaktor vtedajšieho Československého športu Ján Novák v pondelníku kvitoval prístup týchto ľudí a výstižne napísal: "Prišli, hoci to bolo počasie pre bláznov." V dobrom chcel vystihnúť nepriaznivú klímu a vyzdvihnúť ľudí, čo sú pre futbal ochotní urobiť všetko." To zrejme nemal robiť, lebo pán Bízik túto slovnú hračku nevedel pochopiť a netrpezlivo čakal na najbližšie plénum. Pochopiteľne, že na ňom nechýbal a spustil: "Akíže sme my blázni! Ešte aj doma sme dostali horúcu polievku od manželiek, ktoré nás odrádzali, aby sme radšej ostali doma a necestovali nikde. A my sme nakoniec dostali takúto odmenu..." Nebolo ho možné zastaviť a trvalo nejaký čas, kým si od niektorých funkcionárov po vysvetlení podstaty článku nechal všetko v hlave uležať a zistil, že slová, ktoré vytrhol z kontextu, nevyzneli nepriaznivo na ich adresu. Pravda, napokon sa všetko urovnalo tým skôr, že Janko Novák bol verným poslucháčom týchto ľudí. Išlo skutočne o múdrych funkcionárov, čo sa výrazne podpísali pod prvé normy na Slovensku, ktoré sa stali základom pre poriadok v povojnovom futbale. Nuž, a mať možnosť byť v úzkom kontakte s takýmito funkcionármi a čerpať z ich bohatej futbalovej studnice, to je nevšedné bohatstvo a veľký dar zadarmo. Boli to nakoniec ľudia, ktorí dali veľa do vienka bývalým medzinárodným rozhodcom Mackovi, JUDr. Galbovi, Špotákovi, Sarkovi, ale i Ing. Jursovi, či funkcionárom Ing. Petrovi, Michalíkovi, MUDr. Handzovi, Havašovi a mnohým ďalším. A keďže na týchto ľudí sa pomaly zabúda, hodno si na nich spomenúť aj preto, že futbalu dávali to najlepšie a nikdy sa pritom nechválili tým, čo urobili v prospech Slovenska, či Československa alebo niektorých jednotlivcov. Mali radosť z úspechov, lebo vedeli, že neprichádzajú zadarmo, a s uspokojením kvitovali kritiku vtedy, keď niekto kladivom trafil klinec po hlavičke. Znie to možno ako nejaká oslavná óda, ale takí boli najuznávanejší slovenskí funkcionári, ktorých väčšina dnešných ani nepozná. Asi v opačnom prípade by často konali ináč, ako konajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
