on je stredobodom pozornosti pri orientovaní turistov a náhodných návštevníkov šarišskej obce pod Braniskom. Dokonca komín je zakreslený na turistických mapách.
Bývalý obecný "priemyselný komplex" už pred viac ako sto rokmi postavili šľachtici Ghillányovci, presnejšie barón Imrich Ghillány (1860 - 1922). Podobné liehovary mala rodina vo viacerých dedinách Šariša, ale aj na Podkarpatskej Rusi (Sándor Ghillány 1800 - 1848). Liehovar vo Fričovciach bol postavený v poslednej štvrtine 19. storočia. Vyrábali tam 96-percentný lieh zo zemiakov, ale aj z iných poľnohospodárskych produktov až do roku 1964 (okrem niektorých prestávok počas vojen).
Dlhoročným liehovarníkom tam bol istý pán Mikolajčak a v roku 1920 - 1964 tam výrobu špiritusu zabezpečoval pán Michal Lipták. V minulosti tento objekt znamenal veľa pre obec, rodinu Ghillányovcov a Fričovčanov. Priniesol do tejto obce technický pokrok a poskytol obyvateľom pracovné príležitosti a zdroje vedľajších produktov pre kŕmenie hospodárskych zvierat. Šľachtická rodina a neskoršie aj štátne majetky, či školský majetok venovali veľkú pozornosť pestovaniu zemiakov, z ktorých vyrábali aj spomínaný špiritus. Zemiaky skladovali v pivniciach pod kaštieľom, ale aj v krechtoch. Liehovar prevádzkovali cez zimné obdobie a preto okolo neho bolo vždy rušno. Dopravovali tam na konských vozoch zemiaky, tie sa umývali a technologickým postupom menili na špiritus a vedľajšie produkty (výpalky, mlato). Vyrobený špiritus sa potom prečerpával do veľkých kovových zásobníkov, umiestnených ešte aj dodnes vo vedľajšej budove pri kaštieli.
Špiritus odvážali pod prísnou kontrolou do prešovskej rafinérie a to až do roku 1950 na konských záprahoch v 500 litrových sudoch (najprv boli drevené a potom kovové).
Časť vedľajších produktov pri výrobe liehu skrmoval dobytok na vlastnom hospodárstve Ghillányovcov a prebytky dostávali ako naturálie akcionári liehovaru, alebo aj vybraní sedliaci z okolia Fričoviec. Deň čo deň cez zimu liehovar pracoval a k nemu prichádzali na vozoch tí, ktorí využívali skrmovanie výpalkov na vlastnom hospodárstve. Bol tam vždy čulý ruch.
Vo fričovskom liehovare sa už 35 rokov nič nedeje a zíva prázdnotou a nečinnosťou. Niekedy pôsobí odstrašujúco. Technologické zariadenie z neho vykradli. Okná sú porozbíjané a znehodnotené sú aj jeho ostatné stavebné prvky. V jeho priestoroch sa často zdržiavali nežiadúce osoby a zanechávali tam za sebou neporiadok. Už dávnejšie a najmä od roku 1991 odkedy správcom a vlastníkom objektu sa stala obec, liehovar sa mal využívať účelnejšie pre obec. Konečne prichádza ten čas, že sa v tomto okolí bude niečo diať. Kaštieľ sa opravuje a dostáva nové ošatenie a pomaly sa začína aj s úpravou liehovaru a stavieb okolo neho. Novým vlastníkom liehovaru sa stala fričovská firma zaoberajúca sa umeleckým kováčstvom -Umakov. Je to potešujúca správa pre obec a jej občanov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
