cestnej siete sa z roka na rok zhoršuje a jediným riešením je nevyhnutný a čo najskorší prísun finančných prostriedkov na zvrátenie tohto stavu. Na pracovných rokovaniach všetkých zainteresovaných, ktorých predmetom boli výsledky kontroly ciest, sme sa zhodli na tom, že bez potrebných financií bude situácia na Spiši čoraz horšia," konštatuje vedúci odboru dopravy a cestného hospodárstva Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi Ing. Vladimír Matejovie. Celková dĺžka cestnej siete v tunajšom okrese predstavuje 211 kilometrov, prevažne v obtiažnom a zalesnenom území. Okres má v súčasnosti tridsať ciest a toho času tadiaľ neprechádza žiadna cesta I. triedy ani diaľnica. O prideľovaní financií, ktoré tečú do okresu Spišká Nová Ves práve na rozvoj dopravy, by sa dalo podľa slov kompetentných dlho a predovšetkým kriticky polemizovať. Od roku 1996 sa po zimnej údržbe ciest nepretržite konštatuje, že cesty sú vo veľmi zlom stave, ktorý nemožno nazvať inak ako havarijným. Polovicu celkového rozpočtu Slovenskej správy ciest pohltí rok čo rok zimná údržba, na vylepšenie stavebného stavu vozoviek peniaze, žiaľ, nezvýšia. V súčasnosti by bolo oprávnené hovoriť v mnohých prípadoch aj o tom najdrastickejšom riešení úplnom zatvorení nevyhovujúcich ciest. To je však predstavuje skutočne krajné riešenie. "V poslednej dobe prichádzajú na náš odbor podnety starostov obcí na riešenie nevyhovujúceho stavu ciest, pretože po nich odmietajú jazdiť už aj vodiči autobusov SAD. To sa dotýka cesty do Vydrníka, komunikácie cez Spišské Tomášovce smerom na Čingov, ale havarijný je aj stav cesty Jamník Chrasť nad Hornádom a pod. Okrem toho existujú cesty II. a III. triedy, ktoré nevyhovujú dopravnotechnickým požiadavkám, a to svojím šírkovým usporiadaním alebo výškovým a smerovým vedením," vysvetľuje V. Matejovie. Súčasný spôsob financovania opráv a údržby štátnych ciest je podľa jeho slov a vyjadrení zástupcov Slovenskej správy ciest v Spišskej Novej Vsi nevyhovujúci a na východe Slovenska absolútne nepostačujúci. V porovnaní so západným Slovenskom je rozdiel vo financovaní zimnej údržby ciest priam priepastný. "Zatiaľ čo v roku 1999 sme investovali do zimnej údržby takmer 29 miliónov, vlani to bolo o milión korún viac. Napriek poklesu spotreby materiálov a zníženiu počtu výkonov sa celkové náklady paradoxne zvýšili a táto vlaňajšia investícia bola priam rekordnou," hovorí výrobno technický námestník Slovenskej správy ciest v Spišskej Novej Vsi Ing. Vladimír Repaský. Podľa slov zainteresovaných by bolo spravodlivejšie, keby sa financie určené na zimnú údržbu od ostatných prostriedkov odčlenili a boli prideľované samostatne podľa klimatických podmienok toho ktorého okresu či regiónu. Takúto predstavu má už niekoľko rokov tak odbor dopravy, ako aj tunajšia správa ciest. Filozofia takéhoto financovania je však doposiaľ pre druhú stranu nepriechodnou a neprijateľnou. "Argumentujú tým, že na západnom Slovensku je častejšia kosba, ale porovnávať kosbu a zimnú údržbu sa nedá, pretože náklady na jedno i druhé sú podstatne rozdielne. Bol by som za to, aby sa po zime urobila čiara a aby sa v prípade ostatných financií prijali nejaké kritériá, podľa ktorých by sme mali šancu získať viac peňazí ako doposiaľ. V súčasnosti však neverím, že sa v tomto smere niečo zmení. Na túto alternatívu a problémy poukazujeme už viac ako desať rokov," konštatuje V. Repaský. Najhorší stav ciest je v súčasnosti podľa poslednej analýzy prehliadok ciest v rámci Slovenska práve na východe. Na posledných priečkach v rámci Košického kraja je dnes Spišská Nová Ves a Gelnica. Zatiaľ čo v predošlom roku žiadal okres na opravy krytov vozoviek a mostov sumu v objeme 26, 6 milióna, pridelené finančné prostriedky predstavovali len zlomok vo výške 8, 6 milióna. Paradoxné je, že tento rok nepridelil štát na opravy vozoviek pre okres ani halier. "Ministerstvo výstavby takýmto rozhodnutím ohrozuje ďalší rozvoj spišského regiónu. Aj tým, že nabúrava toľ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
