všetky deti na Slovensku ako televízneho Majstra N. Pred časom sa objavil sa už aj v Rožňave. Posledný týždeň bol ako vždy v plnom pracovnom nasadení. Zdržiaval sa v Banskej Bystrici, pretože sa podieľal na príprave koncertu s názvom Najkrajší dar je pieseň 2001.
Aký bude tohtoročný koncert, na ktorom sa práve vy zhostíte funkcie konferenciéra?
Keď sa pozriete do kalendára, zistíte, že rôzne skupiny ľudí majú svoje sviatky. A jeden jediný deň v roku - 1.jún - je Medzinárodný deň detí. Je to veľký sviatok, lebo naozaj všetci - či králi, žobráci, i pápež - všetci boli kedysi deťmi. Som veľmi rád, že i tento rok Slovenská televízia pripravila pre deti galaprogram, v ktorom vystúpia známe spevácke hviezdy a skupiny. Mám to šťastie, že i tento rok moderujem koncert s kolegyňou Dadou Duditšovou, ktorú deti poznajú ako moju pomocníčku z televíznej relácie Crn-crn. Doteraz sme tento galaprogram pripravovali v Spišskej Novej Vsi, Poprade, Považskej Bystrici, a tento rok sme zavítali do metropoly stredného Slovenska - do Banskej Bystrice. A dúfam, že ho deti prijmú rovnako dobre, ako po minulé roky. A nie len deti, ale i dospelí, pretože je to program robený so srdcom.
Ide o benefičný koncert. Kam poputuje finančný výťažok z neho?
Viem len toľko, že je určený na dobročinné a humánne účely. V tejto chvíli ma nezaujíma, či peniaze poputujú do detského domova v Košiciach, Banskej Bystrici, či niekde v Hurbanove, Viem, že pôjdu do detských domovov, časť do onkologických ústavov a niečo i do nemocníc. Deti v domovoch poteší každá korunka, každá drobnosť.
Váš vzťah k deťom netreba zvlášť komentovať. Ale predsa, nemáte ich niekedy vyše hlavy?Ako máte k nim vzťah v súkromí?
Presne taký istý ako na obrazovke. Programy, ktoré robím pre televíziu sú zaujímavé tým, že každé vysielanie je živé a bezprostredné. Je bez prípravy. Deti prídu do štúdia pätnásť minút pred vysielaním a ja im poviem len toľko, aby boli v strehu, lebo sám nikdy neviem, čo urobím a čo poviem. Zároveň dopredu ani nepredpokladám, čo ktoré dieťa urobí - či sa potkne, či kýchne... Takýto úprimný vzťah k deťom mám aj v súkromí. Neviem si predstaviť, že by som sa inakšie správal k deťom na obrazovke, a ináč v súkromí. Bolo by to falošné. Keď mám stretnutie s deťmi, nikdy nepozerám na hodinky. Raz som mal mať s nimi polhodinové stretnutie, ktoré nakoniec trvalo šesť hodín. Deti jednoducho potrebujú ľudské slovo a pochopenie.
Netúžili ste niekedy vzťah k deťom využiť v učiteľskom povolaní?
Ukončil som Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici, potom som absolvoval Univerzitu Martina Luthera v Halle, čiže som slovenčinár - nemčinár. Mal som dokonca učiť na vysokej škole, ale v tom čase bol vypísaný konkurz v Slovenskej televízii na miesto odborného redaktora pre deti a mládež. Prihlásil som sa, mal som šťastie, vyhral som a už roky robím v televízii. Vlastne som niečo ako učiteľ, ale cez obrazovku, lebo tie pokusy, ktoré robím, to je tiež vyučovanie.
Čo pre Vás znamená rodina?
Rodina - to je život. To je otec a mama. Keď mi deti minule povedali, že ich nikto nemá rád, lebo dostali "slabé" darčeky na narodeniny, povedal som im: 'O čom to rozprávate? Vy máte najväčší dar - máte rodinu, nemusíte spávať pod mostom, nie ste hladné...' Ja to môžem potvrdiť, lebo som ponavštevoval množstvo detských domovov, videl som stovky detí bez rodičov, postihnuté deti, i také, ktoré nikdy nevideli, nepočuli... Keď majú pri sebe niekoho, kto ich pohladí, komu sa môžu zdôveriť, s kým sa môžu potešiť, o koho sa môžu oprieť - to je rodina. Sú to pre každého človeka tí najbližší. A keď mi niekto povie, že mu na rodine nezáleží, tak si o ňom pomyslím, že je veľmi chudobný.
Autor: Ľuboš KOVAČECH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
