prekvapujúcejšie je preto nepredĺženie vzájomnej spolupráce so skúseným trénerom Štefanom Rapačom (na snímke), s ktorým sme sa pozhovárali nielen na tému jeho trénerskeho konca na lavičke Zekonu.

Pán tréner, Zekon ste dostali prvýkrát v histórii medzi štvoricu najlepších slovenských družstiev. Sezóna ako hrom, máte rovnaký pocit?

"Mám, aj keď si myslím, že záver súťaže sme mohli zvládnuť aj lepšie. Paradoxne, náš nevydarený záver mal svoj začiatok v úvode ligy, kedy sme postrácali množstvo cenných bodov. Už pred sezónou som vedeniu vravel, že potrebujeme kvalitnú brankárku. Z Partizánskeho som priviedol Svetlanu Gridnevovu, s ktorou sa však nedohodli na dĺžke kontraktu. Pri všetkej úcte ku kvalitám Onderkovej, nedokázala nahradiť skúsenú Zahorjanovú. Družstvo znervóznelo a prišla séria viacerých neúspešných výsledkov. Až po návrate Zahorjanovej a na krátky čas aj Valiskovej, sme nadobudli pravú hernú tvár, ktorá vykulminovala v závere nadstavbovej časti. Žiaľ, znovu prišla dlhá prestávka. Dievčatá nielenže vypadli z rytmu, ale zdalo sa mi, akoby sa uspokojili s čiastkovým úspechom. Pred zápasmi o tretie miesto s Interom sme vycestovali do ďalekej Jaroslawy. Aj keď sme zápas s AŠK napokon nehrali, nemôžem si pomôcť, ale bola to dvojsečná zbraň. Jednak sme ešte viac vypadli z rytmu a po druhé sme si zrejme mysleli, že sa Inter zrejme porazí sám."

Vráťme sa ešte na úvod sezóny. Nie je to trochu zbabelé zvaľovať zbabraný začiatok len na plecia brankárok?

"Tak som to nemyslel. Jednoducho Onderková nemala v osobe Rimekovej dostatočnú rivalku, ktorá by jej vytvárala patričnú konkurenciu, a preto aj jej výkony boli také, aké boli. Hoci neboli až také zlé, dievčatá boli zvyknuté na Zahorjanovej štandard a toho sa, bohužiaľ, nedočkali. Odišiel nám protiútok, ale nezvaľoval by som to len na ňu, ani ostatné hráčky príliš neoslnili."

Kedy ste začali veriť, že by sa váš celok mohol stať pevnejšou súčasťou absolútnej špičky?

"Práve po návrate Zahorjanovej. Naše výkony rapídne stúpli, výsledky sa zlepšili a prišiel aj očakávaný postup v tabuľke smerom hore. Ak by sme o ešte o čosi viac pridali, mohli sme ísť do play-off z tretieho miesta a verím, že aj naše konečné umiestnenie by bolo iné."

Čosi ste už načrtli, ale predsa, kde bol ten kritický zlom, ktorý vám zabránil pomýšľať na ešte vyššie méty?

"Tým bodom bola podľa mňa kolísavá forma našich spojok, z ktorých stabilnú výkonnosť mala len Tóthová. Glankovičová so Šalatovou striedali výborné výkony so slabšími a to sa zákonite prejavilo na úspešnosti našich výsledkov. Najmä po reprezentačných zrazoch chodili akési skleslé a nebolo jednoduché ich opäť vrátiť do požadovanej psychickej pohody."

Možno práve preto a možno pre niečo iné, vám vedenie ŠK Zekon dalo na známosť, že v budúcej sezóne už vami nepočíta...

"To bol pre mňa najväčší šok. Cieľom bolo prebojovanie sa do play-off a ten sme splnili. Každý šport je charakteristický tým, že výkony jednotlivcov lavírujú od lepších k horším, tomu sa nedá zabrániť. Aj majstrovská Šaľa sa nevyhla výkyvom. Aj v minulej, aj v tejto sezóne som cieľ s družstvom splnil. Hlavne v minulej sezónu kvôli žalostnému stavu v kádri, považujem piate miesto za menší zázrak. Aj keď v poslednom zápase sezóny sme Duslu Šaľa podľahli o jeden gól, nemyslím, že by diváci odchádzali z haly sklamaní."

S akými pocitmi ste prijali rozhodnutie výboru?

"So zmiešanými, človek teraz nevie, čo si má o tom myslieť. Neviem, či je to kolektívne alebo individuálne rozhodnutie..."

Máte teda pocit, že niekto mal záujem vás doslova odpísať?

"Podľa mňa má naše vedenie príliš veľké oči. Keď som prišiel pred dvoma rokmi k družstvu, bolo na ôsmej priečke. Vraveli mi, že budú odo mňa očakávať výkonnostný, ale aj výsledkový progres. Ten sa dostavil, ale ja som musel odísť..."

Čo ešte považujete za klady vašej práce?

"Predovšetkým som družstvo "vyčistil". Zaobišli sme sa bez legionárok, do družstva som zapracoval naše odchovankyne, o ktorých pred rokom nik nevedel. Bolo potrebné im dať ešte väčší priestor na realizáciu, ale keďže ich niektorí ľudia považujú za nevýkonné, no na druhej strane tí istí ľudia od nich chceli dobreže nie titul, zrejme budú mať smolu. Je to paradox, ktorý je ozaj na zváženie."

Váš odchod teda pramení z odlišnej filozofie, než akú presadzuje vedenie?

"Presne! Po tom, čo sme mohli mať v družstve vlastné hráčky, opäť zrejme prejdeme na nákupy drahých cudzích hráčok. Už neraz sme sa na tom popálili, ale opakovanie je nie nadarmo matkou múdrosti."

Už raz sa v priebehu tejto sezóny pod vami trénerska stolička rozkývala. Prečo sa ju vtedy podarilo ustáliť a teraz nie?

"Vtedy, po prehre v Bánovciach nad Bebravou, aj vedenie zistilo, že musí začať konať a dotiahlo príchod Zahorjanovej. Dovtedy mali naše brankárky ani nie 20-percentnú úspešnosť zákrokov a góly sme dostávali z hocikade. Potom prišiel spomínaný zvrat, a tak aj vedenie zvážilo svoj krok. Ale tentoraz je ich rozhodnutie pre mňa minimálne prekvapujúce..."

Predčasný odchod z lavičky Zekonu však pre vás nie je novinkou. V sezóne 1996/97 vás počas rozbehnutej sezóny nahradil Július Harbuľák. Dajú sa tieto dva odchody vôbec porovnať?

"Nie, lebo aj keď sme v sezóne predtým obsadili v 12-člennej extralige 7. miesto, čo bol dovtedy najväčší úspech klubu, porovnávať to nemožno. Po zopár nevydarených zápasoch mi povedali, že som pri družstve už pridlho, a preto mu už nemám čo dať. Keď som odchádzal boli sme ôsmi, ale napokon sme spolu s Interom vypadli. Hoci vtedajší činovníci sa vyhovárali na administratívny zásah, v tom by som chybu nevidel. Ak by sme totiž obhájili predchádzajúce umiestnenie, nemuseli sme sa rok trápiť v slabučkej druhej lige. Potom sme si vybojovali extraligu po známej baráži s Prešovom, ale nebyť kontumačnej výhry s rovnako namočenou Zlatnou, opäť by sme boli druholigoví. Aj keď som vtedy nebol pri kormidle, predsa len výsledky mojich kolegov neboli príliš presvedčivé."

Dobre, prejdime znovu k vášmu odvolaniu. Zmenia sa teraz vaše vzťahy s vedením?

"Aj keď to navonok vyzerá, že je všetko v poriadku, predsa len v kútiku duše cítim, že sa z našich vzťahov vytratila úprimnosť, otvorenosť, ale hlavne férovosť. Kamarátmi už určite nebudeme."

Výbor komentoval svoje rozhodnutie tým, že chce v budúcej sezóne dosiahnuť ešte lepšie umiestnenie. Vy ste svojho času v sezóne 1990/91 prevzali druholigový Zekon po siedmich kolách bez zisku bodu a za ďalších desať rokov ste ho dostali medzi najužšú špičku. Nepovažujete to za podcenenie vašich trénerskych schopností?

"Považujem! Už len kvôli tomu, že zo všetkých strán počúvam, kto všetko ma má nahradiť. Nejde o to, kto bude mojim nástupcom, ale aké hráčky zo sebou privedie..., a hlavne čo to bude stáť...Nikomu nič nezazlievam, prajem im veľa úspechov."

Myslíte si, že avizované príchody trénera Alojza Bereca a nitrianskej rozohrávačky Zuzany Hrabovskej dopomôžu Zekonu k vyšším umiestneniam?

"Ktovie. Podľa mojich informácií Hrabovská uprednostnila šalianske Duslo. To, že pán Berec nepríde sám, je už teraz viac-menej jasné. Ťažko však teraz predvídať, či to pomôže, keď pán Berec ani s Veselím na Morave nedokázal v priemernej najvyššej českej súťaži spraviť čosi, čo by stálo za zmienku."

Po avizovanom odchode reprezentačného kormidelníka Tomáša Kuťku na lavičku bundesligovej Borussie Dortmund zháňa vedenie SZH súceho trénera. Neoslovilo vás, tobôž, ak ste už raz v "repre" pôsobili ako asistent trénera Dušana Daniša?

"Nie, ani o tom momentálne neuvažujem. Mám trochu iné plány, o týždeň budem o čosi múdrejší. Myslím, že trénerom bude človek, ktorý vedie jeden z popredných celkov. Táto funkcia bude, vzhľadom na neutešenú finančnú situáciu zväzovej pokladnice, akousi dvojrolou pri klube aj pri národnom výbere. Vyzerá to na trénera Dusla Šaľa."

V tlači sa objavila správa, že by ste mohli prejsť k mužom Zempmilku Michalovce. Je to ešte aktuálne?

"Ťažko povedať, mám rozpracovaných viacero alternatív. Dokonca som dostal aj ponuku od Zekonu viesť niektorý z mládežníckych celkov, ale poďakoval som sa za ňu. Keď budem vedieť definitívu, budete prví, kto sa o tom dozvie."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.