kolektíve, je aj Pavol Fedor. Zatiaľ síce trénuje v letnej príprave sám, ale nepoprel záujem trénerov i funkcionárov ŠKP. "Ja by som aj bral možnosť hrať doma, ale čakám na konkrétnu predstavu druhej strany. Predpokladám, že do konca prípravy na suchu bude všetko jasné." Fedor je vlastne hráčom Spišskej Novej Vsi, ale v HK VTJ dostal prísľub, že ak by si našiel nové angažmán na Slovensku, nebudú mu robiť problémy.

Tento odchovanec popradského hokeja sa v juniorskom veku dostal k susedom na Spiš. "Ani sám neviem, ako som sa tam vlastne ocitol." V drese ŠKP hral naposledy na začiatku 90. rokov, keď sa Popradčania prebojovali do federálnej ligy. Potom si odkrútil sedem sezón v Sp. Novej Vsi, odtiaľ sa presunul do poľského Noweho Targu a uplynulú sezónu pôsobil v nižšej regionálnej nemeckej súťaži v Dorfene, mestečku neďaleko Landshutu. "Boli sme tam viacerí Slováci Filip, Smolko, Miklík, Rímsky. Hrať mohli naraz iba štyria cudzinci, lenže Filip sa na začiatku zranil, takže my, ostatní, sme potom nastupovali pravidelne." Táto súťaž bola útočiskom pre viacerých našich borcov v zrelšom veku, Pavol sa stretával s Ivanom Saloňom či Habartom Wittlingerom, ale súperom mu bol aj známy bývalý reprezentačný obranca Stano Medřík. "Celkový systém zápolení bol zvláštny. Štyri celky hrali o postup, ostatní o zostup, skončili sme na desiatej priečke a nakoniec sme sa zachránili. Inak, v regionálnych súťažiach sa hrá i podľa toho, koľko je k dispozícii peňazí. Nikdy sa dopredu nevie, ako bude definitívna podoba súťaže vyzerať."

Predtým, ako P. Fedor dostal do Nemecka, okúsil poľský hokej. V Nowom Targu bol spokojný. Na rozdiel do ďalšieho Slováka Mareka Milého, ktorý na tento klub nespomína v dobrom, tomuto 30-ročnému útočníkovi nedlhujú Poliaci nič. Klub sa však rozpadol, preto si narýchlo po sezóne hľadal iný celok. "Hrali sme finále v poľskej lige pod vedením nášho trénera Milan Skokana, skončili sme druhí za Osvienčimom. Vyskúšal som si najvyššiu súťaž, mohol som zostať, lenže podmienky sa neskôr zmenili, cudzincov už nepotrebovali a iné kluby mali obsadené legionárske fleky. V Krynici ani Sanoku moje pokusy nedopadli úspešne." Mimochodom, finančne si Paľo viac pochvaľoval pôsobenie v krajine našich severných susedov než na nemeckom ľade. Možno zo Spiša odišiel aj predčasne, lenže o služby jeho i Filipa už nebol záujem. "Však to tak potom aj dopadlo..." Zvolil si teda alternatívu, keď hokejista myslí na zabezpečenie budúcnosti. "Spišiaci bojovali o záchranu, keď som odchádzal odtiaľ do Poľska. Naopak, v Nowom Targu som hral v tíme, ktorý patril medzi lídrov pelotónu a to bola iná parketa. Získal som mnohé skúsenosti, osvojil si niečo z iného štýlu. Samozrejme, musel som si zvykať i na to, že na cudzincov sa pozerajú kritickejšími a náročnejšími očami než na domácich aktérov. Musel som byť dva razy lepší než domorodec, aby som presvedčil trénera i funkcionára, či fanúšika o svojich kvalitách. Do Dorfenu som sa dostal na poslednú chvíľu, bral som to, čo bolo. Dosť sme sa tam vytrápili, teda my, slovenskí hokejisti. Držali sme pokope, len to nám pomohlo vydržať. V podstate išlo amatérsky klub, profesionálmi boli iba cudzinci. Súperi nás prevyšovali, disponovali mnohými českými alebo zámorskými hráčmi. Nebolo zriedkavé, že daktoré kluby mali na súpiskách až pätnásť profesionálnych borcov. Preto rozdiel vo výkonnosti bol značný."

Keď sa po sezóne P. Fedor vrátil po sezóne domov, netušil, že by sa naskytla možnosť zostať. Inak, zhováral sa aj s manažérom Spišskej Novej Vsi Dušanom Kacvinským, ale aj tieto debaty mali nezáväzný charakter. Popradčania zrejme túžia po jeho službách viac, lebo skúsených borcov potrebujú k mladým hokejistom. "Lenže zatiaľ je ekonomická situácia v ŠKP je dosť neistá. Preto musím čakať, ako sa to bude odvíjať v nasledujúcich týždňoch. Podľa tohto sa aj zariadim." Keby náhodou plán predstaviteľov podtatranského tímu stroskotal, dočasný (?) navrátilec uvažuje aj o iných riešeniach. "Mám ponuky, to nepopieram. Prišli z druhej českej ligy, ako aj z najvyššej talianskej súťaže. Nechcem však prezrádzať názvy klubov." Zo slov tohto šikovného útočníka, ktorý v posledných dvoch sezónach zmizol z dohľadu priaznivcov, sa však dala vycítiť túžba zaradiť spiatočku a po potulkách v Európe usadiť sa na rodnej hrudi. Nezáleží však iba na ňom, či sa mu táto predstava splní.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.