slovenských zdravotných poisťovní (ZP) v Lučivnej výkonný riaditeľ Svazu zdravotních poišťoven Českej republiky Jaromír Gajdaček. Jeho slovenský kolega Peter Kvasnica ho parafrázoval slovami, že u nás je v kríze aktuálna situácia aj systém.
"Kým v Českej republike ročne pretečie zdravotnými poisťovňami 113 miliárd korún, u nás by to mala byť vzhľadom na počet obyvateľov zhruba polovica, teda asi 57 miliárd. Lenže v skutočnosti je to ešte o desať miliárd korún menej. Príčina je prozaická. Systém sa začal rútiť v roku 1997 a odvtedy sa prepadá hlbšie a hlbšie. Minister zdravotníctva síce hovorí o akejsi transformácii rezortu, ale v skutočnosti sa nič nerobí. Úpravy, ktoré sa dosiaľ vykonali, majú len kozmetický charakter. Momentálna dosahuje zadlženosť rezortu zdravotníctva približne 15 miliárd korún," charakterizoval aktuálnu situáciu v slovenskom zdravotníctve P. Kvasnica.
Rozdiel medzi Slovenskom a Českou republikou je podľa slov českých partnerov v tom, že proces oddlženia zdravotníctva je tam už ukončený. Navyše, u našich západných susedov funguje trh zdravotných poisťovní lepšie ako na Slovensku. Z celkového počtu 27 ZP fungujúcich na prelome rokov 1994/95 je v súčasnosti v permanencii 15. Na Slovensku sa ich počet zredukoval z pôvodných 12 na dnešných päť a aktuálne silnejú tlaky na elimináciu činnosti štyroch z nich. Výsledkom by malo byť opätovné obnovenie monopolu "štátnej" Všeobecnej zdravotnej poisťovne. "Zrušením plurality zdravotných poisťovní naše zdravotníctvo neusporí ani korunu. Tlačí sa na zníženie režijných nákladov. Vporiadku. Lenže zrušením štyroch poisťovní sa nezníži počet poistencov a preto sa ani neznížia náklady na prevádzku. Minister hovorí o úspore 400 miliónov korún. My tvrdíme, že by nebola žiadna. Zároveň ale upozorňujeme na skutočnosť, že štyri miliardy sa dajú ušetriť racionalizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti," načrtol svoju predstavu o úsporách
v rezorte viceprezident Združenia zdravotných poisťovní SR Vladimír Balog (na snímke). Ako uviedol ďalej, v prvom rade je potrebné zastaviť prepad spôsobovaný nemocničnými zariadeniami a lekárňami. Prvé z nich podľa neho každý mesiac vyrobia dlh 400 a druhé 250 miliónov korún. "Potrebné je tiež upraviť liečebný poriadok. Dôležité je predovšetkým ujasniť si čo je štandard a čo nadštandard. Nevyhnutnosťou je tiež zabezpečiť zodpovednejšie odvody štátu za ľudí, ktorí nie sú ekonomicky činní a zabrániť presúvaniu peňazí z nemocenského poistenia na vyplácanie dôchodkov," konštatoval V. Balog a dodal, že problém by nemalo predstavovať ani zvýšenie poistného. Ako príklad uviedol skúsenosť z nedávnej minulosti, kedy sa po uplatnení vyberania poplatkov za vystavenie práceneschopenky zo dňa na deň podarilo výrazne znížiť chorobnosť na Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
