odboru dopravy a cestného hospodárstva Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi Ing. Vladimíra Matejovie je pôvodne určená diaľničná sieť cez tento región v súčasnosti v štádiu ohrozenia. V rámci Slovenska bola pred časom spracovaná dokumentácia Koncepcie územného rozvoja Slovenska a pre regióny dokumentácia s názvom Veľké územné celky.
"V zmysle dokumentácie VÚC Košického kraja sa spracovala aj dokumentácia sídelného útvaru Spišská Nová Ves s perspektívou 50 rokov, v ktorej sú zahrnuté jednotlivé obchvaty mesta Spišská Nová Ves. Tie nášmu mestu už v súčasnosti veľmi chýbajú. Severný obchvat, ktorý bol dokonca pripravený v celom rozsahu aj na realizáciu, sa kvôli chybným rozhodnutiam samosprávy obce Smižany neuskutočnil," vysvetlil V. Matejovie. Ako uvádza, okrem spomínaného obchvatu sa v meste uvažuje o ďalších dvoch - juhozápadnom a juhovýchodnom vrátane napojenia diaľničného privádzača k diaľnici D1 pri Levoči.
Tu treba poznamenať, že výstavba diaľnic na Slovensku do roku 1995 stagnovala. Dôvodom bolo rozdelenie Československa a prechod financií z federálnych zdrojov na republikové. V roku 1996 bol schválený Komplexný projekt prípravy a výstavby diaľnic, podľa ktorého mala byť výstavba ukončená do roku 2005. Na financovanie však boli použité nevýhodné úvery, po ktorých ostal dodnes dlh vo výške viac ako 60 miliárd korún. "Významným medzníkom v rozvoji diaľničnej siete bola Celoeurópska dopravná konferencia v Helsinkách pred necelými štyrmi rokmi. Tu bol schválený projekt Transport Infrastrukture Needs Assement, podľa ktorého prechádzajú cez Slovensko tri hlavné koridory európskeho významu. V zmysle tohto projektu sa malo vlani priebežne pokračovať vo výstavbe diaľnice od Važca na východné Slovensko, Važec - Mengusovce, Mengusovce - Jánovce, Jánovce - Jablonov, Jablonov - Behárovce a Behárovce - Tunel Branisko. Ide o úseky, prechádzajúce regiónom Spiš. Vo februári tohto roku sa ale rozhodlo, že pokračovať sa bude len vo výstavbe úseku Behárovce - Tunel Branisko," hovorí V. Matejovie. Úsek Važec - Mengusovce sa má zakonzervovať a a ostatnú úseky, na ktorých sa zatiaľ nezačalo ani pracovať, zostanú údajne v štádiu prípravy, s perspektívou realizácie po roku 2006.
Ako uvádza vedúci odboru, časť financií sa z tejto stavby presunie na výstavbu rýchlostnej komunikácie R1 Trnava - Nitra - Žiar nad Hronom. "Je pozoruhodné, čo viedlo kompetentných k takejto závažnej zmene financovania výstavby komunikácií, keď na úkor medzinárodného Krétsko - Helsinského koridoru č. V vetva A dali prednosť rýchlostnej komunikácii lokálneho významu Nitra - Banská Bystrica. Je na zamyslenie, aký bude rozvoj tohto regiónu bez diaľničného spojenia a so stavom infraštruktúry, ktorý tu je. Chcem iba poznamenať, že túto skutočnosť pripomenul Spišiakom aj jeden z manažérov japonskej firmy Matsushita, ktorý povedal, že je na škodu veci, že tadiaľ nevedie diaľnica, ale verí, že čoskoro povedie. A to sú skutočne veľavravné slová významného investora," podotýka V. Matejovie.
Po takomto negatívnom rozhodnutí v otázke výstavby spomínaných diaľničných úsekov sú Spišiaci rozčarovaní. Mnohí predstavitelia samosprávnych orgánov na Spiši nečakajú so založenými rukami, ale naopak, chopili sa iniciatívy. Ich "v tomto čase neľahkou úlohou" je presvedčiť vládu, aby výstavba diaľnice cez spišský región mohla pokračovať v pôvodnom termíne a tempe. Poslednou aktivitou bolo aj pracovné rokovanie predstaviteľov štátnej správy a samosprávy tohto regiónu, iniciované kežmarským primátorom Ing. F. Groholom. "V prípade, že sa to nepodarí, diaľnica povedie našim regiónom niekedy okolo roku 2015. Je to veľmi dlhá doba. Podnikneme všetky potrebné a zákonné kroky k tomu, aby sme túto situáciu zvrátili," konštatuje V. Matejovie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
