nemocnici si pamätám len niektoré momenty. Okolie som začal vnímať až po tretej v noci.
Nikdy som nemal dobrý dojem z nášho zdravotníctva. Na základe informácií z okolia, ale i médií som mal intenzívny pocit, že človeku v nemocnici nepomôžu, skôr poškodia. Až na JIS-ke a neskôr na internom oddelení som si uvedomil, že tento pohľad na prácu zdravotníkov nie je pravdivý. Odhliadnuc od toho, že v nemocnici chýba materiálne a technické zabezpečenie tvrdím, že ľudský faktor sa z nich nevytratil. Stačilo, aby som sa pohol na posteli, hneď bola niektorá zo sestričiek pri mne s otázkou.
Faktom, ktorý som si na nemocničnom lôžku všimol je, že nemocničný personál neskúma kto je kto. Nehľadia na vek, povolanie, vieru, či politickú príslušnosť, v pacientovi vidia človeka, ktorému môžu a chcú pomôcť. Naozaj nikto sa tam nezamýšľa nad tým, či je pre neho pacient dôležitý, či nie je náhodou dosť starý na to, aby sa o jeho život oplatilo bojovať.
Na základe toho, čo som v nemocnici zažil, si myslím, že všetci jej zamestnanci si zaslúžia po smrti cestu rovno do neba.
Autor: Imrich IVAN
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
