oddeliť.
Za oficiálneho vynálezcu korešpondenčného lístka je považovaný Rakúšan Hermann, avšak v skutočnosti prišiel s touto myšlienkou niekdajší nemecký generálny poštmajster von Stephan. Tento muž už v roku 1865 navrhol na 5. nemeckej poštovej konferencii zavedenie korešpondenčného lístka. Konferencia jeho návrh neodmietla, ale ani neprijala. Našla sa však osoba, ktorú návrh veľmi zaujal. Bol to šéf rakúskeho ministerstva obchodu Kolbenstein, ktorý sa konferencie zúčastnil ako hosť. Tento pán priviezol von Stephanov návrh do Viedne, odovzdal ho viedenskému ministerskému predsedovi Emanuelu Hermannovi, ktorý ho prispôsobil viedenským pomerom a zverejnil. V roku 1869 už putovali prvé korešpondenčné lístky po monarchii. Rakúsko malo prvenstvo, Hermann slávu a von Stephan vyšiel naprázdno. V Nemecku zaviedli tento vynález až o rok neskôr, napriek tomu, že práve u nich sa tento nápad zrodil. Takto už vo svete chodí a s vynálezmi býva.
Za prvý pokus o pohľadnicu považujeme korešpondenčný lístok, na ktorý v roku 1870 oldenburský majiteľ tlačiarne a kníhkupec Augustín Schwartz vytlačil kresbu vojaka a v čase mobilizácie nemeckej armády ju poslal svojmu príbuznému do Magdeburgu. O 5 rokov neskôr vydal tento podnikateľ dve série takýchto pohľadníc. Ich rozposlanie vyvolalo veľkú odozvu a zakrátko si získali obľubu.
Pošta spočiatku kládla tvorbe pohľadníc mnohé prekážky, predpisovala rozmery, váhu, nápisy. Až na základe priaznivého ohlasu verejnosti na medzinárodnej poštovej konferencii v roku 1878 v Paríži uznala pohľadnicu za úradnú celinu.
Ako vyzerali najstaršie pohľadnice?
Vyobrazenie nezaberalo celú lícnu stranu, ale bolo vytlačené tak, aby sa vedľa neho, alebo pod obrázok dal napísať text. Celá zadná strana bola určená pre adresu, preto tieto pohľadnice nazývame "dlhé adresy". Používali sa do roku 1905. Po tomto roku sa zadná strana rozdelila na časť určenú pre napísanie adresy, vyznačenú riadkovaním, a voľné miesto pre oznámenie. Takéto pohľadnice používame dodnes.
Veľká obľuba pohľadníc, rýchly rozmach, nízka cena a novota má úzky vzťah k cestovaniu, turistike a rekreácii. Od 60-tých rokov 19. storočia sa o propagáciu Slovenska, hlavne Vysokých Tatier, kúpeľných miest a mesta Prešov, prostredníctvom priekopníckej fotografie zaslúžila fotografická dynastia Divaldovcov - otca a jeho štyroch synov. Karol Divald (1830 - 1897) zriadil v Prešove v roku 1865 fotoateliér a v roku 1878 prvú tlačiareň svetlotlače na území Uhorska. Ich vydavateľská činnosť (fotografie, grafické listy, pohľadnice) trvala pol storočia. Pohľadnice zobrazujúce mesto Prešov zhotovené technikou svetlotlače na podklade fotografických snímok sú prvými vyrobenými na území Slovenska. Z pohľadu fotografických záberov zo 60-tých rokov 19. storočia, použitých na pohľadniciach na prelome 19. a 20. storočia, pravdepodobne najstaršími vo svete vôbec. Najstaršie zachované pohľadnice slovenských miest, prešlé poštou, datujeme do roku 1893.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
