Tento mladý tanečný pár akrobatického Rock and Rollu v spomínanú sobotu v ruskom St. Peterburgu vystúpil na najvyšší stupienok juniorskej kategórie majstrovstiev sveta, aby z rúk riaditeľa svetového šampionátu prevzal najcennejší kov za titul na rok 2001 v akrobatickom Rock and Rolle. Ďalší slovenský juniorsky pár Kristína TranováPeter Valaský z Hydrorocku Bratislava skončil na peknom 7. mieste. V žiackej kategórii obsadili súrodenci Dzvonikovci z toho istého bratislavského klubu 5. miesto. Tanečný pár z košického Brilantu Saša TimkováMarcel Macík skončil na 17. mieste v rámci celého sveta. Čerstvých svetových šampiónov Alenku a Dušana sme zastihli pred začiatkom tréningu materského klubu Gymrock Trebišov, ktorý vznikol pred necelými dvoma rokmi pri TJ Sokol. Požiadali sme ich, aby sa s nami podelili o dojmy a radosť z úspechu.
St. Peterburg je od Trebišova dosť ďaleko, ako ste do dejiska MS cestovali?
"Na dlhočiznú cestu sme sa vydali 18. mája. Spočiatku sme používali auto, ktoré nás dopravilo do neďalekých Košíc. Odtiaľ sme spoločne s košickým duom Macík Timková cestovali vlakom do Bratislavy, kde náš očakával kormidelník reprezentácie Stanislav Kočiš. Na pravé poludnie sme nasadli do lietadla, ktoré nás odviezlo do Prahy. Zo stovežatej sme pravidelnou leteckou linkou dorazili do konečného cieľa St. Peterburgu."
S akými ambíciami ste odchádzali do ruského prostredia?
"Ak mám pravdu povedať, našim zámerom bola 6.7. priečka. Štartovali sme v silnej konkurencii pätnástich krajín sveta, v ktorých má Rock and Roll dlhšiu tradíciu."
Skúste porovnať organizáciu petrohradských MS s predchádzajúcimi podujatiami?
Veľmi sa to porovnávať nedá. Petrohradská súťaž bola na diametrálne odlišnej úrovni. Celý program prebiehal na minútu presne podľa vopred pripraveného scenára. Ubytovali nás v trojhviezdičkovom hoteli, strava mala vysoké parametre. Bola podávaná formou švédskych stolov."
Ako prebiehala samotná súťaž?
"Tanečníci súťažili podľa programu v kategóriách. Pár, ktorý mal tancovať svoju zostavu vyžreboval počítač. Tancovalo sa v štyroch kolách, pričom záverečné bolo finálové. V každom kole sa hodnotili tie isté prvky."
Alenka a Dušan, aký je to pocit, keď na defilé najlepších tanečníkov sveta zistíte, že o chvíľu vás dekorujú medailou pre najlepší svetový pár?
"Alenka: stislo mi srdiečko, neverila som tomu. Strašne sa mi triasli ruky a nohy, slzy som mala na krajíčku a nakoniec aj vypadli. Neviem, čo to bol za pocit, ale určite naň nikdy nezabudnem. Bolo to veľmi krásne a dojímavé. Jednoducho byť majstrom sveta nie je všedná záležitosť.
Dušan: ťažko sa mi opisujú tie pocity. Spočiatku som tomu nemohol uveriť. Ešte ani tomu papieru s výsledkovou listinou nie, až keď nám ukázali známky vo finále, sme tomu začali veriť. Bolo to super pocit dozvedieť sa, že ste najlepší na svete. Prvé, čo nám s Alenkou napadlo bolo, že nám to neuverí jej mama, ktorá je našou trénerkou, bolo to fantastické."
Konalo sa po pretekoch nejaké spoločenské posedenie, alebo nejaká slávnosť?
"Po vyhlásení výsledkov nás reprezentačný tréner Slovenska, Stanislav Kočiš, pozval na slávnostnú večeru, kde, samozrejme, nemohlo chýbať ani šampanské. Po večeri bola v hoteli, kde sme bývali, spoločná diskotéka pre všetkých účastníkov, kde sme spoločne oslavovali s Talianmi, ktorí boli druhí a Švajčiarmi, s ktorými sme sa bavili až do skorých ranných hodín."
Obaja ešte navštevujete Združenú strednú školu v Trebišove. Kvôli vašim viacerým povinnostiam na spomínaných športových podujatiach iste častokrát zívajú vaše lavice prázdnotou. Ako na to reaguje vedenie vašej školy?
"Za všetko sme celému pedagogickému kolektívu a obzvlášť riaditeľovi Seilerovi veľmi povďační. Naše absencie v škole sú totiž veľmi častým javom a preto si ich toleranciu nesmierne vážime. Takisto by sme chceli poďakovať riaditeľovi trebišovského gymnázia, Miroslavovi Repovskému, a tamojším telocvikárom, ktorí dokážu odvolať všetky svoje akcie v telocvični len pre to, aby sme my mohli trénovať. Svojim spôsobom majú obe školy veľký podiel na našich úspechoch."
Alenka, zodierate športovú obuv pri akrobatickom rock and rolle už sedem rokov a, vy Dušan o dva menej. Spolu tancujete dva roky a tie vám priniesli palmu svetového triumfu. Komu za tieto úspechy najviac vďačíte?
"Dušan: Najväčšia vďaka patri Alenkinej mamke Aničke Prezbruchovej, ktorá nás trénuje a pri tréningoch s nami veľa času. Spomínam si na chvíle pred našim odletom do Ruska, keď celé noci plakala a zároveň tŕpla ako dopadneme. Spolu s Alenkou sa domnievame, že sme jej to vrátili tým najkrajším spôsobom. A všetkým, ktorí nám držali palce takisto veľmi pekne ďakujeme.
Takýto bol teda príbeh dvoch úspešných reprezentantov nášho regiónu, ktorí na podujatí najvyššieho rangu potvrdili, že skvelé tanečné talenty rastú aj v našom Zemplíne."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
