nevie. Do tejto kategórie patrí aj Martin Lenďák (na fotografii v bielom v akrobatickej polohe), ktorý uplynulú sezónu strávil v Juhoslávii. Obliekal dres prvoligového tímu z Noveho Sadu. Tento hráč mal posledné roky dosť rušné. Podpísala sa pod to aj jeho choroba, ktorá mu dosť narušila plány. "Výkonnostne som možno nútenou prestávkou neutrpel, ale stratil som dva roky, vypadol som z hokeja. Na rok ma pribrzdila choroba, na druhý rok mi potom funkcionári Košíc povedali, že so mnou nerátajú." Zdravotné problémy tohto obrancu prikvačili v lete 1997, sezóna, ktorá bola predo dvermi, bola preňho stratená. Na jej konci sa dozvedel tvrdý ortieľ nerátalo sa s ním. Tak odišiel do Nitry na hosťovanie na tri mesiace. Po návrate sa ocitol v Košiciach, no potom už zasa nebol potrebný. Preto sa pobral do Juhoslávie. "Mal som síce s HC ešte na tri roky zmluvu, lenže po reorganizácii súťaže, keď nikto nevypadával, sa v klube rozhodli účinkovať iba s mladšími hokejistami. Navrhli mi možnosť, aby som si vyhliadol zahraničné angažmán. " Odchod do cudziny sa zomlel rýchle, agent mu našiel Novi Sad. "V auguste už veľa možností na výber nebolo, kluby mali plné súpisky." Pravda, uplynulé mesiace strávené v tejto krajine boli prospešné. Dostal aj ponuku, či by nechcel zostať, ale ako voľný hráč sa nemieni unáhliť. "Počkám na ďalšie možnosti, aké budú. Uvažoval som aj o tom, že by som si ešte trúfol na extraligu. Veľa sa ale o mne nevie, bol som zašitý, takže sa musia o mne najprv manažéri dopočuť. Záležať bude na tom, aké kluby sa ozvú zo Slovenska alebo zo zahraničia. Dôležité bude, aby som mal pravidelný príjem."

Ako by ste hodnotili pôsobenie v pozícii legionára?

"Bola to pre mňa nová skúsenosť. Museli sme stopercentne v každom zápase odvádzať svoju robotu, okrem toho mali sme byť ťahúňmi pre domácich a hlavne mladších hráčov, ktorí sa od nás mnohému priučili. Okrem mňa v klube hrali aj Tománek z Nitry a Kocúr zo Žiliny. V domácej súťaži môžu nastúpiť traja cudzinci, v Interlige, v ktorej Novi Sad ešte neúčinkoval, ale má sa zapojiť v novom ročníku, je umožnené nastúpiť až piatim hokejistom z iných krajín. Inak, je zaujímavé, že v Interlige štartovala Crvena zvezda Belehrad, a nie my."

Získali ste titul majstra Juhoslávie, čo vlastne nebolo až takým prekvapením...

"V posledných štyroch rokoch tento tím stále dominoval v súťaži."

Sú medzi účastníkmi priepastné rozdiely?

"Mužstvá sú pomerne vyrovnané, kvalitné, medzi poltuctom celkov niet vyslovene slabého, ale v posledných desiatich rokoch vzhľadom na situáciu, ktorá v Juhoslávii panovala, utrpel hokej vo všeobecnosti."

Máte dostatočný prehľad o dianí na Slovensku, trúfate si povedať, ako by sa darilo Novemu Sadu u nás?

"V pokojných vodách I. ligy by sa tento celok určite pohyboval."

Pre zahraničných hokejistov ale zápolenia asi nie sú až také príťažlivé?

"V CZ boli traja Bielorusi, okrem nich iba slovenské trio v Novom Sade a to bolo všetko."

Podmienky na hokej sú primerané?

"Keby mali Košice taký športový komplex, boli by spokojné. Kapacita štadióna nebola síce veľká, azda 2500 miest, ale tri športové haly na hádzanú, basketbal, volejbal, plaváreň, kiná to všetko je na závidenie. Niečo podobné som v Európe ani nevidel. Bola to proste paráda."

Mali ste vysokú návštevnosť na domácich zápasoch?

"Ani nie , maximálne prišlo do tisíc divákov. Akurát na finále s Partizanom Belehrad bolo hľadisko plné. Mimochodom, v boji o titul sa hralo na dva víťazné duely, oba sme zvládli úspešne. Hoci výsledkovo to vyzeralo na hladký priebeh, ale nebolo to celkom tak."

Aký bol scenár súťaže?

"V základnej časti sa každý s každým stretol tri razy, najprv doma a vonku, tretí vzájomný duel bol na ľade lepšie postaveného. Play off sa týkalo iba dvoch najlepších bolo to finále. O tretie miesto ani o ďalšie umiestnenie sa už nehralo. Sezóna je krátka, lebo Juhoslávia hrá v céčku majstrovstiev sveta, čiže reprezentácia musí byť v príprave skôr. Začínali sme v septembri, keď sme štartovali na Kontinentálnom pohári v Bulharsku, kde sme skončili druhí za Sokolom Kyjev. Potom nasledovala pauza a liga trvala do februára."

Prevahu v lige majú tímy z Belehradu ten má troch zástupcov a Noveho Sadu s dvoma mužstvami. Šesticu dopĺňa Subotica, ktorá vraj nemá zastrešený štadión. Je to tak?

"Majú tam prísť sponzori a tiež tento objekt bude zakrytý."

Medzi klubmi vládne značná revnivosť?

"Hlavne medzi Partizanom a CZ Belehrad a potom medzi Novim Sadom a týmito belehradskými celkami. Také neprístojnosti, ako vo futbale, sa však medzi priaznivcami nevyskytli."

Hokej v Juhoslávii je skôr bojovný alebo sa uberá k technike?

"Hráči vsádzajú na jednoduchosť, nasadenie, od nás sa učia technike, taktickej vyspelosti. Idú na telo, chcú dokázať, že sa súpera neboja. Pred tým tam hrali už viacerí slovenskí hokejisti a tí urobili kus užitočnej práce v rozvoji tunajšieho hokeja."

V kanadskom bodovaní sa vám darilo?

"U nás som bol tretí z krajanmi, ktorí boli útočníkmi, dal som jedenásť gólov, mal som devätnásť asistencií. V celkovom hodnotení som sa umiestnil tiež na špici. Samozrejme, na ľade som bol často, v každom zápase približne štyridsať minút, zamakal som si, ale bol som spokojný.

Výkonnostne ste neutrpeli?

"Možno si mnoho ľudí myslí že juhoslovanský hokej je o ničom, ale nie je to pravda. Musel som predviesť primeranú výkonnosť, aby som obstál."

S vyplácaním financií neboli problémy?

"Nie, klub mal solídne zázemie. Hrať v Novom Sade bolo finančne určite zaujímavé. Škoda, že v posledných rokoch napredovanie hokeja narušili vnútorné okolnosti, veď voľakedy tu hralo veľa dobrých hráčov, reprezentantov. Určite však neľutujem sezónu, ktorú som v Novom Sade absolvoval."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.