košického letiska Ing. Marty Horváthovej, ktorá na letisku robí odvtedy, čo v roku 1972 skončila Vysokú školu dopravnú v Žiline. Pred riaditeľovaním si však musela nejaký ten rôčik odkrútiť v nižších pozíciách. Šesť rokov si odpracovala na ekonomickom úseku, ďalšie tri bola vedúcou úseku technického. Nuž a od roku 1985 šéfuje.
Pani Horváthová je vydatá a má tri deti 27-ročného Petra, o dva roky mladšiu Máriu a 20-ročného Ondreja. Najstarší syn je lekár, dcéra ekonómka a najmladší študuje. V šľapajach mamky teda nekráča nikto z nich. Keď sme sa M. Horváthovej opýtali, ako sa dala dokopy so svojím manželom, odpoveď sa niesla v romantickom duchu. Chodil do tej istej školy, len do vyššieho ročníka. Keď maturovala, čakal ju s kyticou ruží. No uznajte, to predsa musí zlomiť každú ženu.
Ruže doteraz miluje zo všetkých kvetov najviac. A to sa im venuje s plnou vážnosťou, pretože keď sme sa jej pre zmenu opýtali na záľuby, odpoveď bola jednoznačná pestovanie kvetov. A to ako v interiéri, tak aj v exteriéri. Pani Horváthová býva v rodinnom domčeku v Šebastovciach, a tak sa môže svojej záľube venovať naplno.
Ako trávi chvíle voľna, keď práve nie je na záhrade, alebo nepresádza kvety v dome? "Rada si pozriem nejaký film v telke, obzvlášť historický alebo prírodopisný, a keďže sa zaujímam o politiku, tak aj podobné relácie. Čo sa týka čítania, najviac čítam noviny a časopisy. Keď siahnem po knihe, tak v poslednom čase je to najčastejšie niečo z oblasti zdravotníctva," zverila sa nám.
Pani Horváthová je rada, že sa opäť počúva hudba z jej mladých čias, teda 70. a 80. rokov. Počúvala vtedy a aj teraz všetko od Beatles cez ABBU až po Boney M. Z toho, čo ponúka hudba súčasná, sa jej najviac páči Jana Kirschner.
Čo riaditeľovanie a šport, zvyšuje čas aj na takéto aktivity? "Dnes je to u mňa väčšinou už len pasívne, aktívne si zašportujem iba občas, keď zájdem na plaváreň alebo do posilňovne. Musím s tým niečo robiť, sama už začínam cítiť, že by to chcelo zobrať šport vážnejšie," povzdychla si.
Keď sme už pri tom športe, vraj ste svojho času pilotovali... "Na škole sme nalietali 160 hodín ako športoví piloti motorových lietadiel. Niektorí moji bývalí kolegovia dnes lietajú na boeingoch a iných veľkých lietadlách. Ja som po škole lietala ešte asi 20 hodín, potom som s tým skončila."
Práve s lietaním sa spája jeden z najsilnejších zážitkov v jej živote. Na vlastnej koži okúsila, čo je to prežiť leteckú nehodu. Pristávala na letisku v Žiline, na ktorom bolo odkryté zrejme plynové potrubie. Pri pristávaní oň zavadila podvozkom, a ten sa jej odtrhol. S lietadlom teda pristála bez podvozku priamo bruchom lietadla. "Sedela som v ňom sama. Chvalabohu sa mi nič nestalo. Vyšla som von, sadla som si vedľa krídla a pustila som sa do plaču," vyznala sa nám. Hoci ako riaditeľka musí pôsobiť dojmom silnej ženy, priznáva, že aj teraz sa musí občas vyventilovať plačom. Raz darmo, každá žena zažíva chvíle, keď aj tá najsilnejšia zistí, že je v podstate len krehké stvorenie.
Marta Horváthová vlastní a jazdí na svojej felicii. Keďže je riaditeľkou letiska, je logické, že navštívila už mnoho krajín. Spomeňme aspoň Mexiko či Brazíliu, USA, Kanadu alebo Spojené arabské emiráty. Prebádanú nemá ešte Áziu a Austráliu, kam by sa určite ešte niekedy chcela dostať. Ak by nebola limitovaná časom ani peniazmi, ideálna dovolenka, to by bola určite jedna z pláží v Brazílii.
Čo sa jedla týka, pani riaditeľka nie je prieberčivá a zje hádam všetko s výnimkou slimákov. Úplne najradšej vraj má jedlo, ktoré jej navarí a predloží niekto iný. "V mojom veku o záľube variť nemožno hovoriť. Už je to iba nevyhnutnosť." Ak niekedy Martu Horváthovú stretnete na niektorej z recepcií a budete si s ňou chcieť pripiť, vedzte, že najradšej má šampanské.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
