pričom vo väčšine prípadov sú týmito vlastníkmi cirkvi. Doteraz sa na tieto budovy vzťahovala 10-ročná ochranná lehota, počas ktorej mal náš štát vyriešiť otázku ich ďalšej budúcnosti. Tú predstavovalo odkúpenie týchto budov do vlastníctva štátu, respektívne postavenie nových škôl a školských zariadení. Vzhľadom na finančné suchoty nášho školstva však na vyriešenie tejto situácie nestačilo ani desaťročie a prví majitelia už prejavili záujme o návrat budov do svojho vlastníctva. Naša farnosť má záujem o vrátenie budovy tunajšieho Centra voľného času, potvrdil nám veľmi stručne dekan Jakub Grich, správca kežmarskej rímskokatolíckej farnosti, pričom svoju strohosť odôvodňoval tým, že podľa jeho osobnej analýzy médií, sú práve tieto v súčasnosti hlavným zdrojom útokov voči cirkvi. Vo svojich ďalších slovách nám však problém reštitúcii predsa len objasnil v trochu širšom meradle. V prvom rade chcem zdôrazniť, že cirkev má na tento krok morálne právo, keďže budovu postavili naši predkovia. Zaráža ma však tá skutočnosť, že keď sa bral majetok cirkvi, nikto nepovedal ani slova. Keď však cirkev žiada späť, to čo jej patrí, každý kričí, povedal nám J. Grich. Ako ďalej dodal, on sám nie je za radikálne riešenia, ale jeho i členov farskej rady veľmi mrzí ako sa za posledné desaťročie zanedbal fyzický stav budovy. Štát do nej v podstate vôbec neinvestoval, tvrdí J. Grich. Ako ďalej dodal, značný podiel na tom, že členovia farskej rady začali uvažovať o navrátení budovy, malo avízo tunajšieho mestského úradu (MsÚ). Oznámili nám, že naša budova chátra, povedal nám J. Grich. Skutočnosť, že majiteľom budov v centre mesta, ktoré neprispievajú k jeho skrášľovaniu, zaslali výzvy na rekonštrukciu fasád, nám potvrdili na odbore výstavby a životného prostredia MsÚ v Kežmarku. Myslím si, že to bude normálne, keď túto budovu budeme žiadať späť. Naše cirkevné spoločenstvo je veľmi široké. Sú v ňom zastúpení dôchodcovia, stredná generácia i mládež, ktorá tento objekt určite využije, konštatoval J. Grich, pričom z jeho posledných slov vyplynulo, že cirkev si túto budovu zrekonštruuje sama. V súvislosti s touto skutočnosťou sa pre Tatranský denník vyjadril aj Mgr. Ľubomír Mačko, vedúci odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry Okresného úradu v Kežmarku. Oficiálne sme ešte so zástupcami rímskokatolíckej cirkvi nejednali. Naše mesto je však malé, nič sa tu neutají a preto sa nám už pred pár týždňami doniesli informácie o tom, že farská rada rokovala o tomto probléme, hovorí Ľ. Mačko. Ako vyplynulo z jeho ďalších slov, miestna štátna správa si pred týmto problémom nezakrýva oči, ale snaží sa ho riešiť. Už teraz máme urobený zoznam objektov, do ktorých by sme tunajšie Centrum voľného času mohli presťahovať. Nič konkrétnejšie však v tejto chvíli povedať nemôžem. V každom prípade však bude tunajšie Centrum voľného času vo svojej pedagogickej práci pokračovať, tvrdí Ľubomír Mačko.
Podobná situácia súvisiaca s prinavrátením školskej budovy cirkvi je aj v Poprade. Problém predstavuje budova Gymnázia na Popradskom nábreží, ktorej majiteľom je rímskokatolícka cirkev. Konečné výsledky rokovaní, ktoré rozlúsknu problém ďalšieho fungovania spomínaného gymnázia, ale i cirkevnej základnej školy majú byť definitívne známe v priebehu nasledujúcich týždňov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
