odobratých po jeho smrti 5. mája 1821.
Podľa odborníkov zo štrasburského inštitútu pre súdnu medicínu, Paula Fornesa a Pascala Kintza, obsahovala vzorka vlasov slávneho francúzskeho vojvodcu veľkú koncentráciu arzénu - typického príznaku otravy.
Cisár Napoleon I. Bonaparte, ktorý vládol vo Francúzsku v rokoch 1804-14, zomrel v exile na britskom ostrove Sv. Heleny vo veku 51 rokov. Ako oficiálna príčina smrti francúzskeho vojvodcu sa uvádzala rakovina žalúdka. Avšak Paul Fornes, súdny patológ, ktorý pracoval na určení príčiny Napoleonovej smrti spolu s toxikológom Pascalom Kintzom, uviedol, že túto diagnózu nepreukázala pitva uskutočnená na cisárovom tele deň po jeho smrti.
"Nálezy na žalúdku popísané Francescom Antommarchim (doktorom, ktorý pitvu vykonal) neboli príčinou smrti," uviedol Fornes na konferencii v Paríži.
Kintz ďalej informoval, že analyzoval vzorky Napoleonových vlasov použitím špeciálnej absorpčnej spektrofotometrie, techniky, ktorá sa používa na zistenie dôkazu dopingu u atlétov a užitia drog. Kintz uviedol, že najvyššia prijateľná hranica koncentrácie arzénu vo vlasoch je jeden nanogram na miligram vlasu. V jednej zo vzoriek bola táto koncentrácia 38 nanogramov.
Podľa predsedu Medzinárodnej Napoleonovej spoločnosti Bena Weidera je hlavným podozrivým Napoleonov spoluväzeň, gróf Charles de Montholon, ktorého k vražde viedla žiarlivosť, peniaze a politické motívy. Weider ďalej tvrdí, že Montholon dal Napoleonovi arzén do vína. Väčšina historikov odmieta Weiderovu teóriu, že vysokopostavené osoby vtedajšieho Francúzska a Británie stáli za vraždou Napoleona, pretože tento muž bol hrozbou ich moci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
