V seriáli starších a starých krimipríbehov sa otvárajú archívy a ožívajú neraz už zabudnuté osudy ľudí Časť XXI.
"Do riti!"zahrešil kapitán D., trochu obmedzený a nanajvýš neschopný kriminalista, keď zavrel za sebou dvere svojej kancelárie. "Do riti!" zahrešil ešte raz. Dôvodov na zlú náladu mal viac ako dosť. Práve sa totiž vrátil od svojich nadriadených. A tí veru tiež nemali najlepšiu náladu a tak sa vyvŕšili na ňom.
Predstavitelia okresného veliteľstva Verejnej bezpečnosti (predchodcu dnešného Policajného zboru poznámka redakcie) boli krátko predtým "na koberčeku" na okresnom výbore strany a tam im riadne ako sa vtedy módne hovorilo "vyčistili žalúdok". Celé to malo racionálne pozadie. Po košických uliciach sa vtedy (príbeh sa udial v šesťdesiatych rokoch) údajne preháňal akýsi "fantóm". Ľudia sa báli, dostalo sa to až hore a tak si okresní stranícki papaláši pozvali na pohovor "bezpečácku verchušku." A tá zasa pritlačila na svojho podriadeného - veliteľa jedného z oddelení kriminálnej služby, už spomínaného kapitána D. "Ber to, súdruh, ako stranícku úlohu! Nie je predsa možné, aby..." Jeden z dvoch vysokých dôstojníkov vetu nedokončil, iba mu pokynul, že môže ísť.
Keď kapitán D. zavrel za sebou dvere svojej kancelárie, napadlo ho len jedno. Rýchlo zvolal svojich podriadených: "Využiť informátorov, hľadať, tipovať... Podozrivých predvádzať, biť, kopať ich do bezvedomia, nebrať ohľad na nič je to úloha priamo nám daná z okresného výboru strany. Musíme nájsť a zaistiť páchateľa, nazývaného košický fantóm. Nesmieme dopustiť, aby na nočných uliciach lúpežne prepadával nič netušiacich občanov a znásilňoval ženy. Je to najhorúcejšia úloha dňa. Všetci budete od tejto chvíle prednostne robiť na tomto prípade."
ZIAPALA AKO DIVÁ
Aj keď v tom čase došlo na košických uliciach k viacerým lúpežným prepadom a znásilneniam, je viac ako pravdepodoobné, že pod všetky tieto prípady sa nepodpísala jedna osoba. A toho si zrejme museli byť vedomí aj kriminalisti. Nakoniec však v ich rukách skončil 23-ročný, dovtedy dvakrát súdne trestaný muž. Preukázateľne mal na svedomí dva lúpežné prepady osamelých žien neďaleko parku pri železničnej stanici, ktoré sa ponáhľali na vlak, a jeden pokus, ktorý mu však nevyšiel. Stalo sa to na Mlynskej ulici, vtedy hrde nazývanej Ulica generála Petrova. Prepadol tam pod rúškom tmy postaršiu ženu, uštedril jej facku a chcel strhnúť z pleca kabelku, ale to sa mu nepodarilo. Tá baba si kabelku silne držala pri tele a navyše začala ziapať ako divá. Hneď sa tam zbehli ľudia a útočník bol rád, že zdrhol... Bolo však iba vecou policajnej rutiny, že k týmto trom prípadom mu v priebehu vyšetrovania pripísali aj mnohé ďalšie. Priznal sa aj k tým... Darmo vtedy a ešte aj dnes platný Zákon o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) vo svojom paragrafe 164 upravujúcom postup vyšetrovania trestných činov hovorí, že "obvinený nesmie byť nijakým spôsobom k výpovedi alebo k priznaniu donucovaný", skutočnosť býva na míle vzdialená tomuto "mierumilovnému paragrafu".
Nech už je tak či onak, jedno je isté, že v budove na Moyzesovej v centre Košíc, v ktorej už takmer sto rokov nepretržite sídlia policajné zložky rôznych režimov, sa priznal celkovo k piatim lúpežným prepadnutiam, k jednému pokusu o lúpež, k dvom znásilneniam a k jednému pokusu o znásilnenie. Správu o tom, že fantóm košických nočných ulíc bol "po mimoriadnom úsilí viacerých zložiek Verejnej bezpečnosti vypátraný a zadržaný," mohli bezpečnostné orgány urýchlene oznámiť Okresnému výboru KSS v Košiciach. V správe sa uvádzalo, že ide o muža, ktorý má na svedomí, "celkovo deväť prípadov, ku ktorým došlo v priebehu dvoch mesiacov v centre Košíc v priestore od železničnej stanice cez Petrovov sad, ulicu generála Petrova, Leninovu, Šrobárovu a Pribinovu ulicu až po námestie Osloboditeľov."
PRIZNAL SA, ALE...
Po niekoľkých mesiacoch, keď stranícka úloha už bola úspešne splnená a na fantóma sa pomaly zabudlo, prokurátor podal na 22-ročného muža prísne stráženého vo vyšetrovacej väzbe, obžalobu. Nebolo v nej už deväť, ale len šesť prípadov. Päť lúpeží a jeden lúpežný pokus. V priebehu vyšetrovania vyšlo najavo, že s tromi znásilneniami nemá nič spoločné...
Muž napokon predstúpil pred súd. Ale aj keď prokurátor trval na svojom a neustále zvýrazňoval vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, nehovoriac už o tom, že v obžalobe sa to len hemžilo slovami "fantóm nočných ulíc", súd uznal protagonistu príbehu vinným len zo štyroch prípadov. V dvoch bodoch ho spod obžaloby oslobodil, a to i napriek tomu, že obžalovaný sa aj pred súdom (súc "spracovaný" bezpečnostnými orgánmi) priznal k všetkým šiestim prípadom a dokonca aj ich spáchanie viac-menej popísal. Hoci prokurátor podal proti rozsudku odvolanie argumentujúc tým aj oným, aj odvolací súd sa musel držať starej zásady rímskeho práva in dubio pro reo (v pochybnosti v prospech obžalovaného) a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Ale to už stranícke orgány nezaujímalo. Dôležité bolo to, že boli informované o tom, že fantóm je za mrežami. Vyfasoval vtedy päť a pol roka...
NAMIESTO POINTY
Po prepustení z basy sa i naďalej dopúšťal rôznej trestnej činnosti a sedel nespočetnekrát. Už dávno nie je medzi živými... Tento príbeh som do seriálu zaradil len preto, aby som čo najnázornejšie ilustroval, ako sa v rokoch budovania socializmu účelovo u nás vyrábali kauzy a priznania. Ale zdá sa, že ani s odstupom takmer štyroch desiatok rokov sa mnohé nezmenilo... Možno len tie kauzy sú dnes iné, možno vážnejšie a rozsiahlejšie... Vráťme sa však ešte na chvíľu k príbehu vtedajšieho fantóma košických ulíc. Mimochodom, ani jedno z tých troch znásilnení, pôvodne pripísaných práve jemu, presnejšie povedané - išlo o dve znásilnenia a jeden pokus o znásilnenie, slovom, ani jeden z týchto troch prípadov zo začiatku šesťdesiatych rokov nie je dodnes objasnený...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
