Zvyk, alebo život nám dáva za pravdu

O zvyku sa hovorí, že je železnou košeľou. Potvrdzuje to sám život na každom kroku. Na dobré si človek zvykne ani sám nevie ako, no mnohé zvyklosti

sú skôr sugestívneho pôvodu. Stačí len dlhodobý pocit nedostatku peňazí a dokážeme ignorovať deravé chodníky, nepokosené porasty, špinu v mestách a mnohé iné neduhy, ktoré nepotrebujú veľa. Snaha nám však nedovolí pohnúť rozumom, tobôž nie prstom. Stačí si len spomenúť, kde ešte donedávna boli v meste v parkoch lavičky a kvetinové záhony. Rozhodne, že boli plné červených ruží, keď nám vadila ich farba. Skúsme ich však nahradfiť bielymi, žltými či ružami inej farby. Keď nám jeden zvyk nie je po vôli, preorientujme sa na druhý, len si vlastné prostredie nezdevastujme. Jeho obraz sa raz dostane hlboko do nášho vnútra v jeho najhoršej podobe. História nepamätá takú početnú nezamestnanosť, aká je tu teraz, no ničnerobenie, nevylepšenie, ani trochu nemotívuje jeho obyvateľov. Verejnoprospešné práce u nás začali už dávno, ešte v roku 1948 víťazným pučom. Vtedy sme to nazyvali socialistická súťaž pre zveľadenie kultúrneho a životného prostredia socialistického človeka. Dnes sme zo zvyku skôr stratili zmysel pre skrášľovanie okolia. Zvyk má mnohoraké podoby a to sme len pri životnom prostredí a jeho zlepšení. O tých ostatných si môže urobiť každý sám rekapituláciu vo svojom vnútri. Malo by to byť čím skôr, lebo to za nás urobia generácie, ktoré prídu po nás, ktoré nám nikdy neodpustia skutočnosť, do akého stavu sme túto krajinu priviedli. Za hmotnými statkami nemusíme žialiť, ale ako je to s našim vnútrom? Svet o nás vie, že sme holubičí národ, no zdá sa, že až teraz sa prediera na povrch naše pokrytectvo. Pri mnohých subjektoch nadobúda obludné rozmery. Práve tomuto zvyku sa musíme brániť, kontrolujme jeho dôsledky, aby sa nepreniesli na celé budúce generácie. Lebo byť pokrytcom je ešte horšie ako byť lakomcom. Iste, sú mnohé zvyky, zlozvyky, ale záleží len na nás, na ktorý sa dá bez odporu zvyknúť. Epidemiologickým zvykom je mať veľa peňazí, ale to naozaj nemá logiku, lebo svet, odkedy je svetom, vždy poznal len veľmi malú hŕstku bohatých a múdrych ľudí zároveň. Aj toto je zvyk pre sústavnú pamäť.