čakali, kým sa nepominulo nebezpečenstvo. Našťastie nevznikla panika, pretože deti zareagovali na nezvyčajnú situáciu pomerne pozitívne," popísala nám udalosti spred niekoľkých dní riaditeľka materskej školy v mestskej časti Popradu v Kvetnici Viera Ferjančeková. Ako uviedla ďalej, bezprostredne po upokojení situácie po neďalekej ceste prechádzala sanitka so zapnutou "húkačkou". Deti zrejme vycvičené dobrodružnými seriálmi predbiehali sa vo fantazírovaní. Jedno z nich dokonca svätosvete tvrdilo, že v nej videlo nebožtíka.
Situácia pravda bola prozaickejšia. Detonácia v neďalekom kameňolome Na Dubine nikoho nezabila a dokonca ani nezranila. Ak nepočítame ponosy viacerých tamojších obyvateľov, že sa im rozbili poháre či opadla omietka zo stien, vlastne sa nikomu nič nestalo. Napriek tomu, obavy u Kvetničanov trvajú aj naďalej. "Naša vilka, v ktorej žijeme s manželom už tri desaťročia, má tohto roku sté narodeniny. Keď to buchlo, myslela som si, že nám vyletela do vzduchu kotolňa, ktorú máme v suteréne. Triasla som sa od strachu a múry sa triasli so mnou. Na stenách vznikli nové a hlbšie špáry, v obývačke a v kúpeľni mi z plafónu opadla omietka. Mám strach, že ak sa to bude opakovať, že nás raz tieto storočné múry pochovajú," zdôverila sa nám miestna obyvateľka Magda Matejná. Problému sa nevyhol ani starosta tejto mestskej časti Popradu Dmitrij Bereza: "Žijem a pracujem tu 25 rokov, ale takéto niečo som ešte nezažil. Moji pacienti mali miestami až hysterické reakcie. Som presvedčený, že komorové výbuchy takejto intenzity nie sú povolené."
Keďže po Cestných stavbách Košice prevzala prevádzku miestneho kameňolomu do svojej kompetencie novozaložená popradská firma Slov-via, obrátili sme sa na jej riaditeľa. "Dosiaľ sme v kameňolome Na Dubine urobili len jeden jediný komorový výbuch. Diery do skaly boli vyvŕtané ešte za éry Cestných stavieb, my sme to len odpálili. Nie však svojvoľne, ale presne podľa predpisov na základe povolenia banského úradu," povedal nám riaditeľ spoločnosti Andrej Dujava. Podľa neho, sťažnosti občanov na detonácie nie sú žiadnou novinkou. Osobne ich zažil v časoch, keď ešte pracoval v Cestných stavbách. "Nikdy sa nepodarilo dokázať, že škody uvádzané občanmi spôsobili práve komorové výbuchy," konštatoval a dodal, že spoločnosť ktorú vedie, používa spomenutý spôsob dolovania kameňa len na odtrhnutie hrubej sute, ktorá sa potom láme na menšie úlomky mechanickým spôsobom. My sme sa pravda vybrali aj do kameňolomu. Tam sa nám podarilo od jedného z robotníkov zistiť, že pri kritickom odstrele boli použité "dva vagóny trhavín".
Zaujímavosťou je, že hoci sa na detonácie sťažujú občania mestskej časti, vedenie mesta Poprad nerieši ich ponosy. Zato sa však usiluje uzatvoriť s novou stavebnou firmou zmluvu o užívaní pozemku pod kameňolomom tak, aby od nej získala náhradu škôd spôsobených ťažobnou činnosťou na priľahlých mestských lesoch. "Zmluvu s Cestnými stavbami sme uzatvorili do roku 2004. Keďže tieto prešli pod Slov-viu, k zmluve chceme pridať dodatok potvrdený banským úradom o náhrade škôd na lesnom poraste," uviedol pre náš denník prednosta mestského úradu Jozef Karniš. Podľa slov riaditeľa spoločnosti Mestské lesy Poprad Antona Andráša, spomenutý les vymiera. O tom, že mestskí radní uprednostňujú profit z ťažby kameňa pred jej elimináciou, hoci prostredníctvom interpelácie v zastupiteľstve evidujú sťažnosť časti popradskej verejnosti, svedčí aj vystúpenie poslanca Jozefa Mozolíka na ostatnej schôdzi mestského parlamentu. "Ťažba kameňa sa stane ešte atraktívnejšou v momente, keď sa znova rozbehne výstavba diaľnice, ktorá ustala neďaleko Popradu. Určite by bolo pre mesto výhodné, keby malo podiel na tejto aktivite, resp. stalo sa akcionárom," povedal poslanec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
