M. Szobonyová, Detský domov Tornaľa

Ak sa muž a žena rozhodnú mať dieťa, zvyčajne si všeličo na túto tému predtým porozprávajú a pripravia sa na narodenie dieťaťa. Ak sa aj nerozhodnú, len to zrazu zistia, že dieťa čakajú, v každom prípade majú zhruba 9 mesiacov na to, aby sa pripravili. V zásade nie je veľký rozdiel medzi biologickým a náhradným rodičovstvom. V oboch prípadoch ide o rodičovstvo. Keď sme už nastolili otázku rozdielu, jeden z nich je v tom, že biologickí rodičia sa nemôžu rozhodnúť pre pohlavie alebo zdravotný stav dieťaťa. Náhradný rodič má možnosť rozhodnutia, či sa vôbec rodičom stane a tiež rodičom akého dieťaťa. A tu je namieste otázka: "Chcem mať dieťa alebo chcem byť rodičom pre nejaké dieťa?" Inak povedané, "prevažujú moje potreby mať dieťa alebo chcem naplniť potreby nejakého dieťaťa?" Otázka "prečo sa chcem stať rodičom?", je veľmi ťažká. Niekedy ani sami nevieme definovať motívy a dôvody našich rozhodnutí a činov. Predsa je dobré, klásť si takéto otázky. Druhá vec, ktorú považujeme za veľmi dôležitú, je zhoda medzi partnermi v otázke náhradného rodičovstva. Je nevyhnutné, aby obidvaja manželia boli stotožnení s touto myšlienkou, pokiaľ sa rodičom nestáva jednotlivec, ktorý nežije v partnerstve. Nestačí ak sa pre náhradné rodičovstvo rozhodne jeden a ten druhý len akceptuje rozhodnutie svojho partnera. Dieťa bude očakávať a vyžadovať lásku, pozornosť a čas od obidvoch rodičov. V prípade, že už deti máte, je nutné ich primerane zahrnúť do rozmýšľania o rozšírení rodiny o ďalšieho člena. Je dôležité, aby na rozšírenie rodiny boli pripravení všetci členovia rodiny. Predkladáme vám niekoľko otázok na zamyslenie, ktoré by mali byť súčasťou rozhodovania o prijatí dieťaťa: aký máme vzťah v našom manželstve, ak máte deti, aký mám s nimi vzťah, ako reaguje širšia rodina na moje uvažovanie o náhradnom rodičovstve, som schopný(á) prijať a milovať dieťa s jeho minulosťou a ponechať mu jeho identitu, som ochotný(á) sa vzdať doterajších zabehaných koľají, čo všetko som ochotný(á) obetovať pre svoje dieťa (čas, pohodlie, koníčky, zamestnanie...), mám dosť fyzických a duševných síl, aby som dieťa vychoval(á) do jeho dospelosti, zvládnem negatívne ohlasy okolia, aby som dal dieťaťu pocit bezpečia, som dostatočne tolerantný(á) a trpezlivý(á), zvládnem to finančne, viem si predstaviť, čo znamená vychovávať dieťa, mám sa o koho oprieť, keď prídu problémy a pochybnosti (ktoré určite prídu), čo sa mi v živote podarilo a čo nie, čo na to hovorí moja profesionálna dráha? Tieto otázky vám možno budú opakovane klásť zainteresovaní odborníci, s ktorými sa počas vybavovania stretnete. Možno to bude pre vás aj nepríjemné. Konečné rozhodnutie je však na vás, na vašom srdci, mysli, schopnostiach... Máte slobodnú vôľu sa rozhodnúť. Vy budete totiž denne s dieťaťom a budete s ním prežívať dobré aj zlé, ťažké aj krásne chvíle. Vaša širšia rodina, priatelia a odborníci vám môžu len poradiť a povzbudiť vás. Veľmi dobre využijete čas čakania, keď sa zoznámite s rodinou, ktorá už dieťa prijala.

Čo s pôvodom dieťaťa

Je to otázka, ktorá je dôležitá a niekedy nám spôsobuje problémy. Aj na túto tému pripravujeme samostatný materiál. Každý z nás potrebuje mať svoju vlastnú identitu. Dieťa ju počas dospievania hľadá, to je realita puberty. K našej identite patrí aj naša minulosť, nech bola akákoľvek. Potrebujeme ju poznať a vyrovnať sa s ňou. Je to prirodzené, zdravé a nevyhnutné. Táto otázka je o to aktuálnejšia, keď má dieťa dvojakých rodičov. Ak nebudete vy, rodičia, vyrovnaní s pôvodom a minulosťou dieťaťa, nebudete mať slobodu o tejto otázke s dieťaťom hovoriť a budete mať tendenciu to zahmlievať. Tým odopriete dieťaťu jeho základnú potrebu po vlastnej identite. Ak prijmete dieťa také, aké je aj s jeho minulosťou, vtedy budete schopní pomôcť aj jemu vyrovnať sa s tým, čo bolo v jeho živote ťažké a pomôžete mu nájsť jeho vlastnú identitu. To sa týka aj adopcie, kde sa biologickí rodičia vymazávajú z rodného listu dieťaťa. Zo života dieťaťa ich nevymažete nikdy. Hovorte s dieťaťom o jeho pôvode a minulosti pravdivo, pozitívne a primerane (v rozprávke, nad fotografiami) čím skôr, od malička. Ak sa pýta, odpovedajte na jeho otázky. Predídete veľkým traumám, problémom a sklamaniam počas puberty. Ak dieťaťu zatajíte jeho minulosť a dozvie sa o nej až v puberte (čo sa zaručene dozvie), bude vás rodičov považovať za klamárov a stratíte jeho dôveru. Pokiaľ máte akékoľvek otázky alebo neistoty v tejto oblasti, vyhľadajte odborníka, ktorému dôverujete.

Kde sa môžete s dieťaťom stretnúť

Na novorodeneckom oddelení nemocnice je zriedkavé, aby sa biologickí rodičia dieťaťa písomne zriekli pred alebo po narodení. Ak sa tak stane, dieťa môže ísť do novej rodiny priamo z pôrodnice. Tento prípad sa prakticky týka len adopcie. Ak máte očakávanie, že si adoptujete dieťa hneď po narodení, môžete predpokladať, že budete čakať niekoľko rokov, pretože vás na okresnom úrade zaradia po poradovníka. V detskom domove, kde žijú malé deti, zhruba do 3 rokov (bývalé dojčenské ústavy) viacero detí z týchto zariadení sa vráti buď do vlastnej rodiny, alebo nachádza novú rodinu. Niektoré môžu byť adoptované a niektoré môžu ísť do pestúnskej starostlivosti. Predsa tam zostáva ešte veľa detí, ktoré by mohli nájsť pestúnsku, prípadne adoptívnu rodinu, ale pre svoje znevýhodnenie zostávajú opustené. Pričom pod znevýhodnením rozumieme zdravotný postih dieťaťa alebo jeho rodičov, farbu pleti, prípadne ide o súrodeneckú skupinu. V detskom domove alebo inom špeciálnom zariadení pre väčšie deti od 3 rokov do dospelosti (diagnostické centrum, špeciálna internátna škola a pod.) - deti, ktoré nenašli rodinu skôr (a tých je väčšina), idú do detského domova alebo iného špeciálneho zariadenia. Tam sa ešte viac znižuje ich šanca na odchod do rodiny. Len niektoré z nich občas navštevujú rodičia. Dá sa povedať, že každé z detí by mohlo ísť do pestúnskej starostlivosti alebo do profesionálnej náhradnej výchovy. V prípade, že sa deti ohrozené prostredím dostanú do diagnostického centra, hľadá sa pre nich riešenie. Môžu sa vrátiť späť do vlastnej rodiny alebo sa hľadá pre nich náhradná rodina, často však skončia v detskom domove. V pôvodnej rodine len výnimočne sa stane, že dieťa prejde z pôvodnej rodiny do náhradnej. Zvyčajne sa spočiatku počíta s prípadným návratom dieťaťa do pôvodnej rodiny. V niektorých mestách existuje tzv. stanica opatrovateľských služieb alebo krízové centrum, ktoré slúži ako medzi stanica v takýchto prípadoch.

V prípade, že sa rozhodnete vziať si dieťa do pestúnskej starostlivosti, môžete požiadať okresný úrad o dočasné zverenie dieťaťa do vašej starostlivosti, pokým o pestúnskej starostlivosti nerozhodne súd na váš návrh. Obidve formy zverenia dieťaťa vám dávajú nárok na štátne príspevky poskytované rodinám s deťmi (napr. rodičovský príspevok, prídavky na deti, opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa v PS a odmenu pestúna). Taktiež máte nárok na materskú dovolenku, ak spĺňate zákonné podmienky. Na záver sa žiada dodať, že kým predosvojiteľská starostlivosť je zo zákona povinná, dočasné zverenie dieťaťa do vašej starostlivosti, pokým o pestúnskej starostlivosti nerozhodne súd, dáva možnosť preklenúť obdobie čakania na súdne rozhodnutie tak, aby dieťa nemuselo čakať v detskom domove a mohlo byť aj materiálne zabezpečené.

Autor: rep

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.