maliari z Talianska. Hoci organizátori, rodina tamojšieho rezbára Pavla Šarišského a obecný úrad, očakávali na medzinárodnom sympóziu insitného umenia aj umelcov z Poľska a Slovinska, tí sa napokon nemohli zúčastniť. V sobotu vyvrcholilo týždenné snaženie rezbárov, ktorí dubovým a topoľovým kmeňom za revu motorovej píly a jemného tĺkotu dlátok vdýchli život. Na záverečnom podujatí všetkým umelcom organizátori odovzdávali certifikáty
V kultúrnom dome sa mohli stovky návštevníkov zoznámiť s tvorbou slovenských i zahraničných umelcov prezentujúcich svoje cítenie rôznymi výtvarnými technikami. Spoločné mali len jedno. Ich tvorba vychádzala z ľudových námetov, tradícií a naivného videnia sveta. Vedľa rezbárov sa prezentovali aj keramici, maliari a majstri v umeleckom spracovaní rohoviny. Kým celý predchádzajúci týždeň tamojšie ihrisko spĺňalo úlohu prírodného ateliéru, v sobotu sa premenilo na živý amfiteáter. Na javisku predviedli svoj talent deti z domácej základnej školy, ale aj z okolia, ale nechýbal ani tradičný guláš či ohňostroj počas večernej diskotéky.
Kdesi na začiatku bol sen známeho ľudového rezbára Pavla Šarišského zorganizovať takýto prírodný plenér. Sám sa zúčastnil mnohých na Slovensku aj v zahraničí a možno preto dlho sníval o podobnom v rodnej dedine. Sen sa premenil na realitu. Nadrozmerné sochy síce v sobotu ešte zdobili ihrisko, ale ako nám prezradil starosta Janova František Harčár, neskôr ich premiestnia do dôstojnejšieho priestoru. Stane sa ním záhrada pri gréckokatolíckom kostole sv. Michala Archanjela.
Keďže sme sa sami presvedčili, že za dobrou atmosférou sa skrýva obrovský kus organizátorskej práce, zaujímalo nás, ako hodnotí starosta Janova toto jedinečné podujatie. "Vydarilo sa a neľutujem ani jediný deň strávený pri príprave sympózia. Sám som bol sklamaný z toho, že len málo ľudí v dedine vedelo o úspechoch rezbára Šarišského a aj preto obecné zastupiteľstvo podporilo podujatie. Máme tu aj iné talenty, ako majsterku sveta v parašutizme, majstra republiky v atletike, ale aj 12-ročného chlapca, ktorý je majstrom Slovenska v kickboxe a v budúcnosti chceme dať príležitosť aj iným šikovným ľuďom," povedal nám starosta Harčár.
Vedľa slovenských autorov svoje umenie predvádzal v janove aj António Protto so synom Mauríciom z talianskeho mestečka Cuivasso severne od Turína. Ovplyvnený naivnými maliarmi regiónu Piemont, ale aj Slovincami začal zobrazovať svoje vnímanie prírody technikou akrylu na plátno alebo impregnované dosky. Keďže najčastejšie maľuje zimu, jeho obrazy sú ladené do modra. Hoci mal jazykovú bariéru, lebo len Jano Šarišský preňho tlmočil, zdá sa, že tunajším ľuďom porozumel cez tvorbu. "Maľovať som začal pred 35 rokmi a bol to pre mňa predovšetkým relax. Kolekcie obrázkov sa postupne rozrastali, mnohým ľuďom sa páčili, a tak som začal vystavovať doma aj v Európe. Asi mesiac som už v dôchodku a rozhodol som sa cestovať po svete za inšpiráciou," zdôveril sa nám impresionista António Protto. V maliarskych pokusoch jeho syna Maurícia sú zatiaľ naivné prístupy až príliš viditeľné, tiež poznamenané otcovou tvorbou, ale ako nám povedal, ak si nájde viac času, prepracuje sa k vlastnému umeleckému rukopisu.
Medzi rezbármi nechýbali ani slovenskí majstri, napríklad Štefan Siváň z Babína, ktorý celé roky rozvíjal danosti zdedené po otcovi, ale časom si vytvoril osobitý štýl. Keď sme sa ho opýtali, ako dlho vyrezáva a čo konkrétne tvorí v Janove, odpovedal: "Sekám tak dlho, že už to ani pravda nie je. Učil som sa od otca a veru už som zostarol aj ja. Pre mňa je strom životný symbol, preto aj tejto soche nechávam kus pňa, pod ktorým bude hudobník na base. Asi už tiež nevládze a musí sa podopierať," povedal nám so šibalským úsmevom rezbár Siváň.
Stanislav Polek z Predmiera, hoci teraz žije v Košiciach, ktorí vlani zorganizoval 1. ročník podobného podujatia pod názvom Myslavké dláto, sa rozhodol pre figurálnu kompozíciu matky s dieťaťom spracovanú až realisticky. Ešte viac zvýraznil ženu so všetkými jej "cifrovačkami" v odeve aj vlasoch Ján Palko z Plaveckého Štvrtku, keď z dubového kmeňa vysekal dievčinu zapletajúcu si vrkoč. Goralský naturel v sebe nezaprel ani Ľubo Orság z Oravy. Jeho mohutný basista so širákom má črty tvrdo pracujúceho chlapa a aj vo chvíli oddychu, kedy sa o basu opiera, pôsobí impozantne. V neformálnom rozhovore nám prezradil, že už vytvoril veľa sôch, videl rôzne prístupy majstrov, ale práce Šarišského sa nedajú napodobniť. On, ale aj iní ho považujú za svoj vzor.
Verejnosti iste známi rezbári z Košíc, ako František Eštočin s Cyrilom a Metodom, či Ján Krajči so Sedembolestnou pannou Máriou si vybrali sakrálne motívy. Inak postupoval Košičan Dalibor Novotný (snímka na titulnej strane), s láskou k tradíciám a folklóru vysekal dedinskú ženu krájajúcu chlieb. "Chcel som vytvoriť symbol slovenskej pohostinnosti, ale aj obrovský klát dreva, ktorý mi určili predurčoval k širokým sukniam," rozhovoril sa Dalo, ako ho volajú rezbári a priatelia.
Prišli však aj takí autori, pre ktorých bola táto skúsenosť prvou. Napríklad Andrej Gavula po menších plastikách prvýkrát vytvoril kompozíciu starca so starenkou v objatí. Vari najviac prekvapil Miroslav Janič z neďalekých Radatíc neopakovateľným prístupom k spracovaniu sakrálnej témy pri tvorbe umučeného Krista, ale aj mladý Prešovčan Ján Rešovský. Prvýkrát v živote pílou, sekerou i dlátom vdýchol drevu dušu a výsledkom bol pútnik. Medzi nováčikmi bol však aj herec prešovského DJZ Dušan Brandýs. Jeho obrovský totem síce nemal veľa spoločného s tradíciami, ale nezaprel v sebe herca. V podstavci totemu sa totiž na divákov usmieva aj malý šašo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
