Mariah Careyovú sprvoti agenti tvrdo okrádali

Miro PROCHÁZKA

Tridsaťjedenročná Mariah Careyová síce nezbiera Oscarov, zato zlaté a platinové platne. Vytvorila absolútny rekord, keď ich získala 81 za vyše 120 miliónov predaných kópií. Je najúspešnejšiou speváčkou 90. rokov. Štrnásťkrát sa objavila ako č. 1 v hitparáde šoubiznisovej biblie - amerického časopisu Billboard. Tento výkon prekonali kedysi len Beatles a Elvis. Je jediným interprétom-skladateľom, ktorý mal v uplynulom desaťročí každý rok hit označený číslom 1. Neuškodil jej ani rozvod s človekom, ktorý ju stvoril a odštartoval jej hviezdnu kariéru.

Zhovárali sme sa v pauze pri skúške veľkej televíznej šou v Mníchove. Našťastie, vyskytli sa nečakané technické problémy. Tak sme mali času dosť.

* Ako sedemnásťročná ste sa zoznámili so šéfom Sony a hudobným producentom Tonnym Mottolom. O šesť rokov ste sa vzali. Manželstvo vydržalo štyri roky. V roku 1998 ste sa rozviedli. Odvtedy ste ani vymenená. Prv taká zdržanlivá, odrazu vymetáte nočné podniky, nosíte čoraz dráždivejšie oblečenie…

- Vrhli ma na trh ako ‚príkladné' dievča a potom, keď som ho chcela trocha pozmeniť, dali mi na vedomie, že by to pre moju kariéru nebolo veľmi rozumné. Tak som išla na to postupne. Dnes sa cítim veľmi dobre, som sama sebou. Všetkým je zrejmé, že som teraz iná. Už nijaká malá Mariah, ktorá spieva milučké slaďáky, ale skôr hip-hop. Čiže možno vidieť, kto skutočne som a skade pochádzala moja osobnosť predtým.

* Tvrdili ste, že od rozvodu vašich rodičov už neveríte v manželstvo. Prečo ste si potom vzali Mottolu?

- Nazdala som sa, že keď sa vezmeme, zjednoduší mi to život. Nikdy som sa nedívala inde a nechápem, prečo mi neveril. Pokúšala som sa mu to vysvetliť, ale nerozumel.

* Kedy ste si uvedomili, že ide o omyl?

- Zakúšala som pocit istoty, aký som prv nikdy nepoznala. Lipol na mne, ale bol aj mojím najhorším nepriateľom. Mám pekné spomienky na naše dovolenky, lebo tam nikdy nerobil výstupy ako zvyčajne. Občas hľadím na fotky a je mi smutno. Pochádzame z rozličných svetov. Ľudia z môjho okolia, ktorý preňho pracovali, sa ho báli. Vo vnútri si myslím, že má mnohé dobré vlastnosti. Musím zabudnúť. Rástla som v úplnej duševnej slobode a s Tommym Mottolom to bol pravý opak. Vyvíjala som nadľudské úsilie. Keďže som mala strach z krachu, robila som všetko, aby to fungovalo. Nikdy by som neverila, že ja budem tá, čo odíde. Bála som sa.

* Odvtedy vás spájali s polovicou showbusinessu: Kevinom Costnerom, Leonardom diCapriom, Puffom Daddym…

- Pcha, ak ich to baví! Čo chcete, aby som vám povedala.?! Povahovo som dosť zhovorčivý človek a rada sa stretám s ľuďmi. Z toho vyvodzujú závery, ktoré sú mi na smiech. Nie som typom dievčaťa, ktoré prechádza od chlapa k chlapovi. V živote som poznala len troch: Tommyho Mottolu, baseballového hráča Dereka Jetera a Luisa Miguela.

* Prečo ste sa potom tak dlho pokúšali tajiť svoj vzťah s týmto mexickým Elvisom španielsko-talianskeho pôvodu?

- Keď sa čosi začína, sotva to chcete vystaviť do svetla reflektorov. Stretli sme sa na Vianoce 1998 v coloradskom lyžiarskom stredisku Aspene. Odvtedy sa náš vzťah vyvíjal. ,Som s ním, nepochybne, veľmi šťastná, lebo robí rovnaké povolanie. Každý chápe problémy toho druhého. A rád žije v noci, ako ja.

* Ako ste ďaleko? Strávili ste spolu prázdniny na Bahamách, daroval vám diamantový zásnubný prsteň...

- Veci nemožno urýchliť, všetko potrebuje svoj čas.

* Vidíte, a váš bývalý sa už oženil. Nevesta vraj mala podobné šaty ako vy pred desiatimi rokmi. No nič. Kolujú zvesti, že gramofónové spoločnosti vašou zásluhou každý rok zarobia 200 miliónov dolárov. Koľko z toho putuje do vášho vrecka?

- Nepoznám cifry, ale ak je pravda, čo hovoríte, potom sa nechávam ogabať ako malá.

* Čo robíte s peniazmi?

- Bývalému manželovi som musela vyplatiť polovicu domu, v ktorom sme bývali. Kúpila som si byt v TriBeCa. Nezbieram obrazy, zato som si v aukcii kúpila za 600 000 dolárov bielo lakovaný klavír Marilyn Monreovej. Priťahujú ma suveníry tohoto druhu.

* Čo takto lietadlo?

- Lietadlo? Máte ma za bohatšiu než som. Keď som začínala, viazala ma zmluva s producentom, ktorému som musela dať 50 percent príjmov z môjho prvého albumu, 40 percent z druhého, 30 percent z tretieho. Išiel ma šľak trafiť, že dávam polovicu svojich zárobkov komusi, kto si to vôbec nezaslúži. Bola som mladá a tú zmluvu som zrušiť nemohla. Nemala som právnika a ešte menej prostriedkov, aby som si dákeho platila. Bývala som v mrňavom bytíku. Ani dnes nie som miliardárka. Starám sa o združenie pre nešťastné deti. Aj o svoju rodinu, o svoje okolie. Čím ste slávnejší, tým viac ľudí okolo seba potrebujete.

* Dnes nemôžete vyjsť na ulicu, aby ste nespôsobili rozruch. Je príjemné žiť v slonovinovej veži s telesnými strážcami po boku?

- Keď nakupujem, dám si klobúk, kecky, neforemné nohavice a všetko prebieha v pohode. Zavše ma ľudia spoznajú, ale len veľmi zriedka. Nerobím si z toho ťažkú hlavu. Tí, čo sa sťažujú, že ich obťažujú, takže musia nosiť čierne okuliare, si o to koledujú. Necítim sa odlúčená, moji blízki mi umožňujú stáť oboma nohami pevne na zemi.

* Chceli ste vraj podstúpiť terapiu.

- Mojou terapiou sú hodiny herectva. Pred svojím prvým vzťahom som mala potrebu hovoriť o detstve, ktoré som nikdy nespomínala. Darilo sa mi tíšiť rany hudbou. Dnes mi hranie pomáha dostať von svoje city. . Jednako potrebujem zájsť za psychoterapeutom, lež to počká. Istý známy herec mi povedal, že akonáhle sa stanete slávny, mali by ste sa podrobiť liečeniu. Stanete sa cudzokrajným živočíchom. Súhlasím.

* Ako oddychujete?

- Som kúpeňový maniak. Môžem stráviť hodiny a hodiny vo vani.

* Kedy ste si zistili, že máte mimoriadny hlas?

- Prvá si toho všimla moja mama. Bola operná speváčka a do úmoru študovala ‚Rigoletto'. Raz sa pomýlila a odrazu začula, ako hovorím: „Nie, mami, to nie je tak!". Nato som začala spievať po taliansky v dobrej tonalite. Užasnuto na mňa zízala. Mala som asi tri a pol roka a celý čas som spievala. Ba aj v noci: priniesla som si z kuchyne do svojej izby tranzistor, schovala ho pod vankúš a celé noci si sama pre seba vyspevovala. Nemohla som spať. Začala som trpieť nespavosťou, ktorú mám, mimochodom, stále. Musím brať uspávacie prášky, aby som si aspoň štyri hodiny pospala. Raz, mala som vari 7 rokov, sme spievali s kamarátkou cestou do školy. Odrazu sa zastavila uprostred chodníka, započúvala sa a hovorí: „Mám dojem, akoby za tvojím hlasom bola hudba". Vtedy som si uvedomila, že mám asi pekný hlas.

* Kto boli vašimi obľúbenými spevákmi?

- Môj brat a sestra boli odo mňa starší a umožnili mi objaviť Jimiho Hendrixa, Stevieho Wondera, neskôr Michaela Jacksona.

* Jestvuje hudobný žáner, ktorý sa vám nepáči?

- Vážim si operu, myslím si, že operné speváčky sú najtechnickejšie, ale ako dieťa som sa ich toľko napočúvala, až som chytila blok. Vždy ocením ich interpretačnú silu, ale vnútorne ma nezasiahne.

* Vraj nemáte rada, keď o vás vravia, že máte „čierny" hlas. Veď je to kompliment!

- O to nejde. Neznášam, keď o mne tvrdia, že som beloška s hlasom černošky, lebo je to nie je pravda. Môj otec je čierny a matka je Írka. Mám v žilách čiernu krv, čiže nespievam „ako" černoška. Nevidno mi to na pokožke, z čoho vznikajú zmätky.

* Väčšinu piesní skladáte z náhleho popudu?

- Často mi schádzajú na um v noci. Len čo mám melódiu, nahrám si ju, aby som ju nezabudla. Neviem čítať z nôt a horko-ťažko hrám na klavíri. Keď som bola malá, brala som hodiny, ale nevyhovovali mi. Chceli ma učiť klavír metodicky. Mám dobrý sluch a švindľovala som, hrajúc skladby podvedomo a bez čítania partitúry. V istom zmysle mi to pomáha, lebo sa mi občas podarí nájsť fór, na aký by ozajstný klavirista práve neprišiel. Často mám skladbu v hlave, zahmkám ju hudobnému priateľovi a poviem mu: „Toto počujem, zahraj mi to!"

* Vašej matke nevadilo, že ste nechali klavír?

- Zmierila sa. Bola veľmi umeniamilovná, veľmi slobodná, trocha bohémska. Nechala ma robiť, čo som chcela. Keby bývala o čosi prísnejšia, môj život by bol ľahší, ale nič neľutujem.

* Jednako ste raz spomínali, že ste detstvo nenávideli.

- Nie žeby som ho nenávidela. Podaktoré stránky boli ťažké. Rasovo zmiešané manželstvo nebolo najjednoduchšie a ešte menej, keď sa rodičia rozviedli. Brat so sestrou si to zlízli viac ako ja, ale zato som zakúsila chvíle, aké väčšina detí nezažila. A tak je to lepšie. Hrozné hádky doma, bitky v štvrti… Ale hovorím o tom nerada, lebo nie som jediná, ktorej sa to týka. Nemám chuť honosiť sa tým, čo museli pretrpieťť brat a sestra. To detstvo mi s konečnou platnosťou dalo pocítiť, že som iná.

* Otec odišiel, keď ste mali tri roky. Nepokúšal sa opäť nadviazať styk po vašom obrovskom úspechu?

- Rodičia sa rozišli po spoločnej dohode. Jednoducho, neboli stvorení jeden pre druhého. Sme takí rozdielni… Otec je letecký inžinier, veľmi technicky zameraný a ja som pravý opak. Dlho som ho vídala len v nedeľu. Teraz ho vídavam viac. Chcem ho lepšie spoznať, získať jeho stanovisko k histórii našej rodiny. Stretla som sa s jeho matkou, starou černoškou, ktorá býva v Harleme a ktorá obetovala prvé - posledné , aby ho dostala na univerzitu. Našla som aj jeho otca. Je Venezuelčan a znova sa oženil. Veľmi málo poznám rodinu mojej mamy, lebo ju zavrhli, keď si vzala černocha. Boli to veľmi prísni katolícki Íri. Ako malá som sa spytovala, či rodina mojej matky nás nezavrhla z mojej viny. Ak bol zväzok mojich rodičov „zlý", čo som potom bola ja? Otec sa mi nikdy nemiešal do kariéry, nepozná ani moju muziku. Že som číslo 1. sa dozvedel až pred troma rokmi.

* Napriek tomu musí byť na vás pyšný!

* Dúfam…Neviem, ale dúfam… Nepozerá televíziu, nepočúva rádio. Nikdy mi na to nič nepovedal, nikdy sa ma na nič neopýtal.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.