Počasie bolo pekné, finančná situácia práve po podporách, sociálkach, niektorí mali aj po výplate... Idúc skratkou poza kulturák, odchytil som Paľa z kapely Condemnation, a že sa poznáme už dlho, situáciu na slovenskej aj svetovej metalovej scéne sme prebrali dosť dôkladne. S konštatovaním, že ak si za súčasnej situácie chce niekto budovať existenciu na hraní metalu, mysliac si, že všetko sa urobí samé od seba, mali by ho vypchať a ukazovať za peniaze ako atrakciu, nám nakoniec napadlo ísť sa mrknúť, ako to vyzerá dnu.
"Nezdá sa, že by tu bolo veľa ľudí. Ale vidím, že hentí sú až z Cinobane", skonštatoval horeuvedený obyvateľ Rimavskej Soboty.
"Netreba nariekať, to, že koncert sa začína o pol štvrtej neznamená, že tu o pol štvrtej aj všetci budú, niekoho zdrží krčma, iní sa spoliehajú na to, že sa presne aj tak nezačne", dostalo sa mu poučenia o miestnych pomeroch.
V každom prípade bolo už pred štvrtou na pódiu riadne živo, a tentokrát sa začalo fakt zostra. Hneď na úvod bol death metal v podaní prešovských Perversity. Na to, že spolok patrí k tým, ktoré o personálnych zmenách môžu písať hrubé knihy, im to šlapalo naozaj dobre. Stredne rýchly a hutný, ale aj dosť technický death metal skôr klasickejšieho amerického strihu vyznel presvedčivo, zvlášť za podpory kvalitného vokálu a slušnej pódiovej prezentácie. Chalani zvládli aj klasiku, čiže prasknutú strunu na gitare, ako aj inú klasiku - coververziu od Cannibal Corpse, nesmrteľnú "Hammer Smashed Face". Publikum ich snaženie ocenilo, a ja osobne som zvedavý na novú nahrávku Perversity. Už predošlé demo "Personal" je na slušnej úrovni.
Košických Bad Day usporiadatelia na plagátoch prezentovali ako HC/Punk. Keď si teda značne mladé kvarteto na pódium dotiahlo aj tenorsaxofón, boli tu aj obavy, že niekto na nás ušil búdu v štýle Dog Eat Dog. Našťastie až o taký "pop" nešlo, ale ani hard coru tu extra veľa nebolo, štvorica so spevákom, ktorý takmer celý čas stál v úzadí ako statočný cínový vojačik, predviedla skôr niečo v štýle Toy Dolls. Celkom slušné, takže žiadny "zlý deň" chlapci nezažili. Hoci mohli - nie že by na koncerte boli hippies, ale aj tak, uvedenie skladby "proti hipíkom poje..." na akcii, kde má polovica ľudí dlhé vlasy, je naozaj "testom tolerancie". Aby sa nezabudlo na saxík, došlo naň v druhej časti setu Bad Day, a posunul ich hudbu až niekde do ska.
Ďalších "domácich", Erytrosy, som už naživo videl toľkokrát, že ťažko tu vymyslím niečo nové na ich adresu. V skratke - nie že by ich rýchly, technický a brutálny death metal bol mimo vplyvov Cannibal Corpse, ale v každom prípade patria medzi slovenskú špičku tak hudobne, ako aj nasadením a profesionalitou výkonu. Tú publikum, čím ďalej tým hustejšie, ocenilo aj poriadnym skákaním z pódia. Je fakt na zlosť, že skupina na takejto úrovni (a navyše s aspoň ako-tak stabilnou zostavou a slušným prístupom) stále akosi nemá šťastie viac sa presadiť na koncertných pódiách či vo vydavateľstvách v zahraničí, zatiaľčo o dve triedy horšie telesá vonku, ale aj doma, jazdia kadejaké turné a nafukujú sa, že je to až dopopuku.
Condemnation z Rimavskej Soboty sa na pódiu už tak trochu tlačili, sú šiesti a kláves je predsa len tiež neskladné hebedo... Metal Age im čoskoro vydajú debutové CD a po ich výkone sa dá povedať, že zaslúžene. Ťažko definovať, čo presne táto kapela hrá, najskôr asi melodicko-atmosferický metal. Veľmi dobre sú tu pospájané death, black, doom a heavymetalové pasáže, a celku naviac nechýba priam rockový ťah a zdravá "hitovosť". Veľkou devízou skupiny je aj vokalista. "Dvanásťkilový Paľo" je výborný showman, ale aj v pravom slova zmysle spevák, ktorý sa medzi rôznymi typmi revov, škrekov a vokálov pohybuje s rovnakou istotou, ako žralok medzi útesami. Vynikajúce vystúpenie, neodporúčam túto bandu ignorovať.
O tom, že asi najväčší aplauz na viac-menej deathmetalovom feste zožne klasický heavy metal, nerozmýšľal asi nikto, určite nie ani Hammerheart z Liptovského Mikuláša, súdiac podľa ich reakcií. Medzi fanúšikmi bol síce tentokrát zaznamenaný zvýšený výskyt tričiek Iron Maiden, ale aj tak... No nebudem napínať, chalani mali plný kotol, a ich "ironovský" heavy metal presvedčil fans rovnako, ako Iron Maiden už pred viac ako dvadsiatimi rokmi (a dodnes). Ak mám súdiť vlastnú tvorbiu Hammerheart, rýchlejšie skladby sa mi páčili viac, ale aj ako celok to znelo dobre. A pri coververziách "Fear Of The Dark", "Iron Maiden" a "Wrathchild", od hádajte koho až bežal mráz po chrbte. Refrény skladieb spievané skoro celým publikom a vôbec atmosféra bola takmer návratom do čias, kedy metal rozhodne nebol menšinovým žánrom. Celkom silný zážitok. Perlička - vokálny výkon spievajúceho basáka bol zhodnotený aj takto: "Keď vtedy od Ironu odišiel Dickinson, mohli radšej zobrať tohto miesto Bayleyho." Hammerheart to s klasickým heavy metalom naviac mysleli vážne už dlho predtým, ako z "návratu" tohto štýlu urobili nemecké vydavateľstvá trend.
Ak si pamätáte tuším že skupinu Plavci, tak skratka "výzkumného ústavu vodních radostí" je VUVR. Prečo si ju za názov zvolila brnenská skupina, ktorá má bližšie než k country k death metalu, je záhada z tých väčších. Tak či onak, na svoje si tu prišli hlavne priaznivci vysoko prepracovanej hudby, kladúcej dôraz na techniku a progresívne prístupy. Kvarteto z juhomoravskej metropoly totiž technický death metal kombinuje s jazzom zhruba v takej miere, ako to zvykli robiť Atheist, Cynic, Pestilence alebo Death. K tomu tu vo veľkej miere počuť aj vplyvy progresívneho rocku. Skupina sa nevyhýba ani brutálnejším deathmetalovým linkám, ale tie zďaleka nie sú ťažiskom tvorby VUVR. Muzikantsky je to na výbornú, ale zaradiť technicky náročnú kapelu na záver koncertu nebolo až také šťastné riešenie. Poslucháčov bolo síce plno, ale ich vnímanie už predsa len spracovali predošlé spolky. Tak či onak, dobré to bolo, CD vyšlo u Shindy Productions, takže sa tam pýtajte na "Pilgrimage".
Slovami jedného, vskutku otravného, klasika "čo mám povedať na záver?" Nič extra, vydarená akcia, tri stovky návštevníkov, žiadne trapasy... Takže zase nabudúce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
