Ani sa mi veriť nechce, že to boli posledné slová, ktoré som si vypočula z úst akademického maliara Karola Csáka. Ateliér v zrekonštruovanom dedinskom dome v Družstevnej už navštívim bez jeho pána.
Ostali len veci a duch miesta. Stolička pre rozprávkára Andersena, kynetické objekty, klobúk-krajina, letiaci Ikarus, obrázky, z ktorých dýcha majstrovstovstvo obdivovaných flámskych maliarov. Ovplyvnenie priznáva naplno vo veľkorozmernom plátne. Ústredným motívom je portrét Halsa, vynárajúci sa zo spleti domčekov a uličiek v Haarleme. Obraz vznikol za pobytu v Holandsku. Po prvý raz navštívil túto vysnívanú zem, až keď sa konečne po roku '89 otvorili hranice.
Narodil sa 23. apríla 1942 v Encsi, Maďarsko. V rokoch 1968 - 1973 navštevoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe u profesora Karla Součka. V roku 1973 sa stal pedagógom na Strednej škole úžitkového výtvarníctva, kde učil na oddelení reštaurátorstva nástennú a a figurálnu maľbu. Vystavoval v Nemecku, Portugalsku, na Kube, v Maďarsku, Poľsku, Švajčiarsku, Taliansku, Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Indii.
V najväčšom tvorivom zápale ho zaskočila choroba. Hoci mu nohy ledva slúžili, nepodľahol. Opäť sa pozviechal. Rozhodol sa presídliť na vidiek. Začal si všímať vecí, ktoré prv nevidel. Tvorba nabrala duchovnejší ráz. Obľúbené námety klaunov vystriedali obrazy Krista na kríži. Nie však poňaté pateticky. Miro Procházka kedysi v katalógu o práci Karola Csáka napísal: "Diela zdôrazňujú spleť a bohatstvo našich vnemov. Vyjadrujú náš zmyslový svet. V ňom jav niekedy nevnímame osihotene. Chvíle spomienok a snov sa snúbia na tabuli nášho videnia a v rovnakom čase vnímame to, čo sa deje za nami, povedľa nás i ďaleko vpredu...
Z rukopisu vnímame lásku ku skutočnosti a zároveň chápanie reality zmyslovej, citovej a intelektuálnej. Reality bez vonkajších náhodilostí a nálad. Vždy znova a znova ju vytvára v obraze ako súhrn vnútornej skúsenosti, dýcha z nej povaha vecí a priestoru. Je to prejav zmyslu pre bytie veci a skutočna."
S Karolom Csákom, týmto bonvivánom života, kuchárom vôní pokrmov ozajstných aj duchovných, sa najbližší a verejnosť v piatok rozlúčili. Karol zasadol kdesi tam hore v kútiku výtvarného Olympu po boku zbožňovaných kolegov, aby sa z času načas vybral na jeho stráne zbierať hríby na povestnú polievku okorenenú nekonečnými príbehmi veľkého rozprávača.
Aspoň im večnosť rýchlejšie ubehne...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
