záhradkárskych osadách, sú odhodlaní domáhať sa ochrany svojich práv na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu.
Pre TASR to včera uviedol Ján Drgonec, ako zástupca skupiny poslancov, ktorá sa na ÚS SR 1. júna 2000 obrátila s návrhom na začatie konania o súlade spomínaného zákona č. 64/1997 Z. z. o záhradkárskych osadách s Ústavou SR a protokolom č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V konaní išlo o spor medzi majiteľmi pozemkov a ich užívateľmi - záhradkármi. Na jednej strane išlo o záujem početnej skupiny záhradkárov na zachovaní ich záľuby a relaxu. Na druhej strane bol záujem pôvodných vlastníkov na obnovení ich práv nad majetkom, ktorý "okupujú" záhradkári.
"Spoločnosť ktorá sa údajne ubrala cestou obnovy trhovej ekonomiky a súkromného vlastníctva, by podľa môjho názoru mala za verejný záujem označiť záujem na odstránení pozostatkov socializmu," konštatoval Drgonec v súvislosti s minulotýždňovým rozhodnutí Ústavného súdu v tejto kauze.
ÚS SR však situáciu videl inak. Vlastníci, ktorí prostredníctvom poslancov namietli porušenie svojej ústavnej ochrany vlastníctva, sa ho z rozhodnutia Ústavného súdu nedočkali.
Podľa stručného komuniké ÚS, zákonodarca prijal zákon, ktorý umožňuje ústavne súladným spôsobom užívateľom záhradkárskych osád nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých majú zriadené záhradky. Jediné ustanovenie zákona, nálezom označené za nesúladné s Ústavou SR, sa vôbec netýka postavenia majiteľov pozemkov. Ako ÚS dospel k svojmu rozhodnutiu dnes ešte nie je možné jednoznačne povedať, pretože rozhodnutie pléna dostane písomnú podobu, podľa predsedu Jána Mazáka, do 10. júla 2001. Zaujímavé pritom budú aj argumenty v nesúhlasnom stanovisku niektorých ústavných sudcov, pretože podľa Mazáka aj tie budú súčasťou rozhodnutia.
"Ak sudcovia uvažovali rok ako rozhodnúť, myslím si, že mohli vyčkať ešte niekoľko dní a potom vyhlásiť rozhodnutie spolu s úplným a definitívnym odôvodením," konštatoval Drgonec. V čase vyhlásenia rozhodnutia je totiž o odôvodnenie najväčší záujem.
Podľa Drgonca ďalší postup v tejto kauze bude právne veľmi zaujímavý. Vlastníci pozemkov majú jednoznačne záujem ísť so sporom na ESĽP v dôsledku neposkytnutia ochrany Ústavný súdom. Problematickým však môže byť, že sťažnosť zamýšľa podať ten, kto nedal návrh na ÚS. Poslanci, ktorí návrh podali, totiž nie sú totožní s vlastníkmi pozemkov. Tí, ale podľa nášho právneho poriadku, nemohli sami podať návrh na posúdenie súladu zákona s ústavou. Kľúčom k prípadu teda bude, ako sa k tomuto rozdielu v osobách postaví ESĽP.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
