triedia a separujú. Napríklad mesto Vysoké Tatry s týmito praktikami začalo už v roku 1996. Vlani síce separovaný zber odpadu prerušilo, ale začiatkom tohoto roku ho obnovilo. "Teraz však opäť máme obrovské problémy. Ekologický prínos tejto činnosti je síce v poriadku, ale ekonomicky je to stratová záležitosť. Odberatelia a spracovatelia odpadov na Slovensku sú zrejme zahltení jednotlivými surovinami, pretože ich cena začala povážlivo klesať dole. U kilogramu papiera zo štyroch na korunu päťdesiat a u skla ešte drastickejšie z dvoch korún za kilogram na dvadsať halierov," priblížil nám aktuálnu situáciu na slovenskom trhu s odpadom prevádzkový námestník Verejnoprospešných služieb (VPS) Vysoké Tatry Peter Danko. Podľa jeho slov, najväčšie problémy sa týkajú predaja vyseparovaného papiera a plastov. Kým papiereň v Harmanci požaduje dodávky len bieleho papiera, v Ružomberku berú zase iba kartóny. Ako uviedol, ostatné tri mesiace však od dodávateľov nevzali ani kilogram. Výsledkom tohoto stavu je skutočnosť, že tatranské VPS majú momentálne na sklade sedem až osem ton tvrdého papiera. Podobná situácia je aj u plastov. Spracovatelia požadujú ich dotrieďovanie na päť zložiek. Čo však je najhoršie, najbližší z nich sa nachádza až na Morave. Nepriaznivé skúsenosti tu majú aj so sklárňami v Nemšovej. Prednedávnom im nazad vrátili celý vagón skla, lebo v ňom údajne našli porcelánové črepy. "To je tiež príčina, prečo je podstatne jednoduchšie a najmä lacnejšie vyviezť neseparovaný odpad na neďalekú skládku do Žakoviec v Kežmarskom okrese, ako ísť s vidinou niekoľkokorunového zárobku cez celú republiku. Výsledkom nášho snaženia sa je obyčajne strata a iba v niektorých prípadoch sa nám podarí pokryť vynaložené náklady," povedal nám Zolo Berger z tej istej spoločnosti, ktorej vedenie v záujme prežitia muselo pristúpiť k razantným úsporným opatreniam. Prepustilo 16 pracovníkov a o vykrytie straty sa usiluje prostredníctvom predaja techniky. "Neviem ako dlho to takto vydržíme. Pred niekoľkými rokmi predstavovala dotácia zo strany mesta na zber odpadu približne 18 miliónov korún. Dnes je to len polovica z tejto čiastky. Navyše, licenciu území Vysokých Tatier dostala aj ďalšia spoločnosť zaoberajúca sa zberom a odvozom komunálneho odpadu. Keďže neseparuje, ale len zváža smeti na skládku, má nižšiu réžiu a teda od občana žiada menší poplatok za službu," uviedol P. Danko, ktorý sa spolieha na nový zákon o odpadoch. "Keďže znenie nového zákona zatiaľ nebolo publikované, neviem to presne, ale predpokladám, že separovanie odpadu sa stane legislatívne záväznou povinnosťou. Tým by malo dôjsť k zvýhodneniu spoločností, ktoré doň investovali už v čase, kedy to ešte nebolo nevyhnutnosťou," nádejá sa technický námestník tatranských VPS. Zároveň ale vyslovuje pochybnosť, či "vymyslený" a v zákone ukotvený recyklačný fond podporujúci separátorov odpadu splní svoj účel. Podľa neho by bolo dobré, keby tento fond "sledoval" ekonomiku, resp. modeloval sa podľa skúseností už existujúcich prevádzok. Zatiaľ však jeho kreovanie sprevádzal iba silný lobing a snaha o personálne obsadenie rozhodujúcich postov, čo je príčinou, prečo je P. Danko skeptický s jeho uplatnením v praxi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
