kliesni si tento populárny vicepremiér súčasnej vlády cestu do straníckych štruktúr SDĽ? Ako sa majú Miklošovi "kamaráti" - ľavicoví demokrati, ktorí pred týždňom uvažovali o podpore opozície v otázke jeho odvolávania?

"Neviem. Myslím, že dobre. Nie som s nimi až v takom tesnom kontakte," reagoval s úsmevom. Červenú knižku - ktorú sme pochopiteľne doniesli sami - hodil štítivo na druhý koniec miestnosti. Mystifikácia verejnosti sa nekonala.

MT: Ekonómom "vďaka" KSČ

"S KSČ však mám svoje skúsenosti," začal rozprávanie tento úspešný muž. Jeho otca v šesťdesiatom ôsmom zo strany vyhodili, z úspešného predsedu súdu sa stal podnikový právnik poľnohospodárskeho družstva a notár.

Samotný Mikloš chcel pokračovať v jeho právnických šľapajach - nemohol. "Riaditeľ gymnázia mi povedal - hoci to z neho liezlo ako z chlpatej deky - že mi kvôli otcovi i mame, ktorá nikdy v strane nebola, nemôže dať odporúčanie." Vybral si teda ekonómiu, pričom hľadal takú fakultu a odbor, kde berú najviac poslucháčov.

"Vyšla z toho národohospodárska fakulta a odbor národohospodárske plánovanie." (Smiech)

MT: Dzurinda mal "navrch" len raz

Keďže ekonómia nebola za komunistov záživná - "nebola niečím, čo by ma vedelo nadchnúť, aj keď nechcem povedať, že ma ničomu nenaučila" - venoval sa športu. Závodne hrával basketbal a volejbal. Dnes je to bicyklovanie, lyžovanie, skialpinizmus, windsurfing a tenis. V tom poslednom je zrejme dobrý - často hráva s Mikulášom Dzurindom, ktorý nad ním vyhral len raz.

Nechal ho? Pokúšame priameho podriadeného premiéra.

"Nikdy a v ničom nenechávam nikoho vedome vyhrávať."

Považuje teda vzťah s Dzurindom za kamarátstvo, alebo za priateľstvo? "V tomto zmysle by som to zrejme nevedel zadefinovať. Neviem presne, kde je tá hranica. Priateľov mám troch, štyroch, tých určite nepoznáte. S Mikim vychádzame veľmi dobre a náš vzťah sa za posledné roky upevnil." Ako dlho ho potom presviedčal, aby vstúpil do SDKÚ? "Nemusel ma presviedčať. Nerozhodoval som sa, či vstúpim do SDKÚ. Rozhodoval som sa, či zostanem v politike, alebo nie. Chcel som kandidovať na predsedu DS, nebolo to priechodné. Veci, ktoré presadzuje Dzurinda, považujem za správne; to, čo robí, robí dobre. Dnes - keď vždy treba hľadať dohody vo veľmi širokej koalícii - sa to inak a lepšie robiť nedá."

Ivan Mikloš mal na rozhodovanie, či vezme post vicepremiéra Dzurindovej vlády jednu noc. Vtedy už mal podpísanú päťročnú zmluvu s washingtonským Inštitútom East West, on aj celá jeho rodina boli zbalení na odchod do Prahy, kde mal pôsobiť. "Ponúkli mi plat 85-tisíc dolárov ročne, čo je približne 350 až 400-tisíc korún mesačne."

Prečo sa rozhodol pre Dzurindovu ponuku, kde má plat 80-tisíc hrubého? "Rozhodli štyri veci. Chcel som prispieť k tomu, aby Slovensko bolo za vodou - v NATO a v EÚ. Po druhé - stále si myslím, že v politike je ešte potrebný ekonomický rozmer. Tretí dôvod je aj ten, že cítim istú dôveru verejnosti k tomu, čo robím; istý záväzok. A súčasné skúsenosti sú investíciou."

MT: O jeho politickej dráhe sa rozhodlo v električke

Bol poradcom vicepremiéra Kučeráka, ministrom privatizácie. Jeho životná dráha je malé viacnásobné deja vu: "Keď som učil na ekonomickej škole, robili sa tam aj makroekonomické analýzy, takže som sa zaoberal fungovaním - či skôr nefungovaním - centrálne plánovanej ekonomiky. Keď prišla revolúcia, zapojil som sa do nej. Potom, tesne po voľbách v roku 1990, stretla moja kolegyňa docentka Hámalová v električke podpredsedu vlády Jozefa Kučeráka, ktorý sa jej pýtal, či nepozná nejakého mladého šikovného ekonóma."

Hámalová odporučila Mikloša, Kučerák sa s ním na druhý deň stretol a po desiatich minútach rozhovoru mu ponúkol miesto svojho poradcu. Po troch mesiacoch sa stal generálnym riaditeľom sekcie hospodárskej politiky, v apríli 1991 ministrom.

MT: Muž "jednej noci"

"Bolo jedenásť hodín večer, keď u mňa na Dlhých dieloch zvonil Kučerákov šofér, že mám prísť okamžite na VPN. Vo veľkej zafajčenej miestnosti sedelo asi päťdesiat ľudí vo svetroch, v kabátoch, a Fedor Gál hovorí - Vitaj, budeš ministrom privatizácie." Mikloš reagoval, že takto sa to robiť nemôže, že si to musí rozmyslieť. "Fedor Gál: Už si si rozmyslel."

Nakoniec sa dohodli na lehotu jednej noci. "Prišiel som domov, zhovárali sme sa o tom s manželkou. Vypili sme pol fľaše whisky, na druhý deň som nastúpil." Vtedy mal tridsať rokov, túto sobotu oslávil štyridsať jeden. "Som blíženec, podobne ako moja dcéra Zuzka. Hovoria, že je mojou kópiou."

MT: Šestnásť rokov spolu, pätnásť manželia

Zuzka bude mať trinásť rokov, mladší syn Maťo jedenásť.

Keď sme sa ho spýtali na frajerky, reagoval: "Zuza má jedného nápadníka, ja si to musím spočítať."

Napočítal štyri známosti. Je po otcovi? Aký bol Miklošov vzťah k dievčatám? "Pozitívny," smeje sa vicepremiér. S manželkou sa pozná od svojich dvadsiatich piatich rokov, onedlho budú mať pätnáste výročie sobáša. Zoznámili sa na zemiakovej brigáde, kde on dozoroval ako vysokoškolský asistent, ona bola tretiačka. Chodiť spolu začali o rok neskôr, po vojne. "Čím ma oslovila? Bola milá, nežná, pekná. Všetkým."

Jarmila Miklošová dnes podniká vo viacerých oblastiach: má súkromnú školu pre kozmetičky a guvernantky - pomaturitné štúdium, kozmetický salón, súkromnú škôlku, firmu pre poskytovanie služieb v domácnosti a pre firmy, donáška do domu, upratovanie, nakupovanie, doučovanie, módny salón. Zrejme sú dobre zabezpečenou rodinou.

MT: Chalupa, dve staré autá, byt, 900-tisíc

"Máme chalupu na Kopaniciach, ktorú sme nedávno zrekonštruovali, polovicu rekreačnej chaty na Domaši, ktorú som zdedil po rodičoch, šestinu pomerne rozsiahlych pozemkov - lesy, orná pôda, tie som zdedil po starých rodičoch, dve staré, niekoľkoročné autá - Ford a Nissan. V hotovosti máme asi 900-tisíc korún."

No určite, konštatujeme. "Keď niekto podniká, nemusí mať veľa peňazí v hotovosti. Ide aj o chod podnikania. Nepotrebujem vás presviedčať, hovorím pravdu," pokojne reagoval Mikloš a podotkol: "A ešte máme tento päťapolizbový byt, ktorý sme kúpili od obce." Je zariadený vkusne a priestranne, bez snobskej prezentácie luxusu i bez gýčovitých "rekvizít".

Vicepremiér má najradšej svoju pracovňu, na ktorej mu visia "trofeje" zo zahraničných ciest. Zuzana má úžasnú detskú izbu - nad posteľou má kópiu baldachýnovej dekorácie. Hala a hosťovské izby sú priestranné, kuchyňa supluje rodinnú obývačku - každé ráno sa tam celá rodina stretáva pri raňajkách. "Aj keď chcem hrať tenis, a chodím dvakrát do týždňa, idem radšej o trištvrte na šesť ráno, aby som o siedmej raňajkoval s deťmi a manželkou."

Ukáže nám teda ešte poslednú izbu - spálňu? "To hádam nie," smejú sa manželia Miklošovci. A vicepremiérovi ujde ešte jeden úsmev: "Ale používame ju."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.