Peter Rašev. Autorské predstavenie Šuflikári obaja považujú za pozoruhodné. Je im známa nielen história rožňavského divadla, ale aj situácia, v akej sa v súčasnosti nezávislé divadlá, medzi nimi i Actores, nachádzajú. Svoj názor priblížili i čitateľom Gemerského denníka.
Väčšina divadiel sa sťažuje na nedostatok financií, v porovnaní s kamennými divadlami však nezávislé divadlá musia o prežitie doslova bojovať. Majú podľa vás šancu?
P.R.: Sme v tej istej situácii ako ostatné nezávislé divadlá, teda odkázaní len na tvrdú robotu a na zháňanie finančných prostriedkov. Actores je divadlo zvláštne v tom, že na svoju tvorbu už mnohokrát upozornilo nielen doma, ale aj v zahraničí. V podobnom prípade by všade inde na svete divadlo s takýmito úspechmi i s výsledkami na medzinárodných festivaloch malo taký nadbytok sponzorov, že z peňazí by mohli dať niečo ešte aj ďalším. My však pôsobíme na Slovensku a kvalitné divadlá, akým je aj Actores, musia chodiť po žobraní. Je to paradox tejto doby.
J.A.: Všetky divadla trpia a to je tragédia. Čím ďalej sa ide od Bratislavy, tým je ťažšie zohrať sponzorov. Neviem si dosť dobre predstaviť, čo bude s kultúrou. Osobne to dosť ťažko prežívam. Nehovorí sa mi o tom ľahko, lebo sú to moji kolegovia, ktorí nesú vinu a nerád by som ich dráždil. Zostáva veriť, že sa to raz zmení. Hovorí sa, že keď zbrane rinčia, múzy mlčia, ibaže teraz sú tie zbrane biznisové, je to ako choroba, horúčka. Je veľmi veľa bohatých podnikateľov, ktorí by mohli v tomto smere pomôcť kultúre. Aj za posledné dva roky odišlo veľa divadiel spod pôsobnosti ministerstva kultúry. Neviem, koľko peňazí budú mať na kultúrne inštitúcie mestá, okresy a kraje, keď nie je na školstvo, zdravotníctvo a kultúra je obyčajne posledná.
Ako by malo nezávisle divadlo postupovať, aby jeho existencia nebola neustále ohrozená nedostatkom peňazí?
P.R.: Treba si zobrať príklad z rožňavských hercov. Je v nich zakliata neskutočná energia a zdravá vzdorovitosť voči tejto neprajnej dobe. O budúcnosť a ďalšie fungovanie Actores nemám teda žiadne obavy. Prežili by možno ešte aj v horších časoch. Ten ich vzdor vyviera z toho, že ich nemožno zlomiť. Sú to talentovaní, nadaní a opakujem, veľmi vzdorovití ľudia.
V Rožňave sa vždy nájdu jednotlivci, ktorým vadí, že z ich daní sa financuje i činnosť Mestského divadla Actores. Možno proti ich názoru nejako argumentovať?
P. R.: Nemožno niekoho súdiť. Sú ľudia, ktorí v živote neboli v divadle, nechýba im to a majú pocit, že prežívajú plnohodnotný život. Ale sú aj takí, ktorí divadlo potrebujú. Môj názor je, že tento štát dáva ťažké miliardy na totálne kraviny rovnako z našich daní. Keď teda niekto tvrdí, že divadlo nepotrebuje a z jeho daní by nemala ísť na divadlo ani koruna, možno s ním len súhlasiť. Ak nepotrebuje kultúru, má právo protestovať. Ale bolo by na mieste, aby sa onen človek spýtal i to, načo je nám taká veľká štátna správa, načo toľko politických strán, načo toľko poslancov v parlamente, aj v mestskom zastupiteľstve. Zaujímavé, že toto niektorým nevadí, no práve divadlo im prekáža. Majú možnosť podľa svojho gusta pozrieť si v komerčnej televízii španielsky, alebo argentínsky seriál. Vysiela sa ich dosť.
Je náročnejšie zaujať diváka autorským predstavením, dokonca krutou baladou, než komédiou?
J.A.: Metafora v autorských predstaveniach, kde je len minimum prehovorov či dialógov, je veľmi čitateľná a divák nemá problém ju pochopiť. Je to síce náročný štýl, ibaže pre interpreta. Divák mu vo väčšine prípadov rozumie a prijíma ho.
Venujete sa študentom herectva. Akú perspektívu uplatniť sa vo svojom obore majú čerství absolventi?
J.A.: Rozširovanie médií znamená v tomto smere príležitosť. Základom pre interpreta však naďalej zostáva divadlo. Verím, že študenti sa rozbehnú po menších mestských divadlá, pár ich vniklo a ja dúfam, že nezaniknú, hoci sami najlepšie vedia, že v tejto situácií sa len ťažko prežíva. Prípadne budú musieť herci začať robiť zadarmo. Len z lásky k umeniu.
Autor: kum
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
