tak, ako by mal. Žili sme spolu ako druh a družka, je pravda, že sme často spolu popíjali, aj sa hádali, ale zabiť som ho nechcela. Ľutujem, čo som urobila, Miki mi chýba a ešte veľmi dlho ho budem oplakávať " uviedla v prípravnom konaní 41-ročná Helena T. z obce Čierna, v okrese Trebišov.
Prokurátor ju obžaloval z trestného činu vraždy, ktorej sa mala dopustiť 20. decembra lanského roka v ťažkom stave opitosti. Po predchádzajúcej hádke s druhom, ho bodla veľkou silou a prudkosťou kuchynským nožom s dĺžkou čepele 14 cm do hrudníka. Spôsobila mu bodnoreznú ranu v oblasti druhého medzirebria, pokračujúcu bodnorezným kanálom prechádzajúcim okraj horného laloka ľavých pľúc, prednou stenou osrdcovníkového svalu do ľavej predsiene. Okrem toho pichla Mikuláša B. ešte dvakrát, i keď už menšou silou a prudkosťou, do pravého stehna. Ten v dôsledku bodnorezného poranenia hrudníka a hemoragického šoku, zomrel.
Za jeho smrť sa pred senátom Krajského súdu v Košiciach zodpovedala jednoduchá dedinská žena s dlhými vlasmi zapletenými do vrkoča. Nebolo jej do reči, zotrvala však na výpovediach z prípravného konania, ktoré prečítal predseda senátu. "Celý týždeň predtým, ako sa to stalo, som len pila. Jedla som veľmi málo, pretože som necítila hlad. Žalúdok som mala plný alkoholu. Aj v to ráno, sme s druhom pili už asi od siedmej. Miki mal kúpenu domácu barackovicu, z ktorej som vypila asi desať štamperlíkov. Zapíjala som ich čajom. Potom sme išli do krčmy. Aj tom som pila, ale vodku. Vypila som ich asi päť a k nim malinovku. Ja som zvyknutá piť, lebo s druhom sme často popíjali a od toho mám zničené nervy. Keď sme išli okolo 11. hod. domov, tackala som sa a hučalo mi v hlave," opísala obžalovaná okolnosti, ktoré predchádzali hádke s druhom.
Z výpovede ďalej vyplynulo, že jej Miki nadával do ku… a ona mu nezostala nič dlžná. Hádali sa a sama nevie prečo, vytiahla zo zásuvky príborníka najväčší nôž, aký našla a pichla ním druha do hrudníka.
"Miki sedel na posteli. Vtedy som si vôbec neuvedomovala, kde ho pichám, ani to, že som ho vážne zranila. Zvalil sa na posteľ, ja som ho prikryla a išla som po vatu a alpu, že mu povymývam ranu a zastavím krvácanie. Snažila som sa mu pomôcť. Bol tam aj Zoltán T.D., lebo aj s ním sme vtedy pili…" pokračovala v líčení kritických okamihov obžalovaná. Dodala, že druha pichla už aj dávnejšie predtým, ale nešiel k lekárovi, pretože ho sama vyliečila.
Vlani 20. decembra to však bolo iné. Zoltán odišiel, Miki sa nehýbal a Helena si potrebovala vypiť. Vyšla von a zamierila k zastávke, kde čakali jej otec a nevlastná matka na autobus, ktorým chceli ísť k lekárovi.
"Helena je moja nevlastná dcéra. Ja s jej otcom a ona s druhom, sme žili niekedy celé mesiace pod jednou strechou. Nemali sme medzi sebou problémy, žili sme v pokoji. V to ráno, keď sme vstali, Helena a jej druh už doma neboli, ale skôr, ako sme odišli z domu na autobus, sa Miki vrátil. Podľa reči som videla, že má vypité. Pýtala som sa ho, či nejde do roboty a on mi odpovedal, že už urobil, čo mal. Začal jesť a vtedy sa vrátila aj Ica so Zoltánom. Už sme s manželom odchádzali, keď od neho pýtala peniaze a on jej nejaké aj dal. Stáli sme na zastávke, keď prišla Ica a chcela, aby jej dal otec peniaze, ktoré mu ešte zostali. Povedala, že si musí vypiť, že Mikiho zabila… Vôbec sme tomu neverili a odišli sme k lekárovi," vypovedala svedkyňa. Napriek tomu, čo sa stalo, o Helene hovorila len v dobrom. Potvrdila, že keď bola chorá, veľmi svedomito sa o ňu starala. Nespala a celú noc jej vymieňala obklady, dozerala, aby v stanovenom čase zobrala lieky. Keď bola s manželom na Ukrajine, odkiaľ pochádza, Helena ich čakala s navareným jedlom…
Podvečer osudného dňa, keď sa vrátili od lekára, bol však ich dom ponorený do tmy. Vošli dnu a svedkyňa v prítmí izby zbadala, že niekto leží v posteli. "Zakričala som: ´Miki, si tu? Ležíš?´ Neozval sa a tak som prišla bližšie. Dotkla som sa mu čela aj rúk. Čelo mal studené, ale ruky boli ešte vlažné… Nehýbal sa, kričala som na manžela, prišiel a potom sme spolu odišli hľadať Helenu a Zoltána. Stretli sme ich a všetci štyria sme sa vrátili do domu…" vypovedala sympatická starká, podopierajúca sa o paličku. Jej manžel sedel bez jediného na slova v pojednávacej miestnosti. Sem-tam zablúdil zrakom k lavici, na ktorej sedela jeho dcéra… Vyzeral utrápený, smutný… Sluch mu už veľmi neslúžil, ale spozornel vždy vtedy, keď sa hovorilo po maďarsky. Obžalovaná i svedkovia totiž pochádzajú z oblasti, kde sa viac hovorí po maďarsky ako po slovensky, a tak sa na pojednávaní zúčastnila aj súdom ustanovená tlmočníka.
"Tí dvaja pili vo dne i v noci, a to bola chyba. Od macochy obžalovanej viem, že keď bola Helena triezva, správala sa k rodičom dobre. Jej otec je dobrý, slušný človek, ktorého si každý v obci váži, aj deti dobre vychoval. Helenini bratia sa vyučili, pracujú, majú dobrú povesť," uviedol pred súdom Gejza B.
Natíska sa otázka, prečo je obžalovaná iná. Ona sama o sebe povedala, že je slabomyseľná. Kvôli tomu je vraj od dovŕšenia osemnástich rokov invalidná dôchodkyňa. Skončila len základnú školskú dochádzku a nikdy nebola zamestnaná. Na otázku, odkedy pije a prečo, odpovedať nevedela. Spomenula si len na to, že s pitím začala asi dva roky po tom, čo jej zomrela mama… A keďže pil aj jej druh, stále častejšie sa k nemu "pridala". V čase, keď ho pichla nožom, mala podľa prvotného prepočtu znlacov 3,8 až 4,2 promile alkoholu v krvi!!! Neskôr jeho výšku ustálili nad dva až tri promile. Ako zdôraznila znalkyňa, s takou vysokou vylučovacou schopnosťou, ako zistili u obžalovanej pri dychových skúškach, sa nestretla ani v odbornej literatúre, tobôž nie v praxi…
Z posudkov znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie okrem iného vyplynulo, že Helena T. nie je duševne chorá. Ide u nej o primitívnu psychopatickú osobnosť so schizoidnými rysmi a podpriemerným intelektom. Nachádza sa v treťom štádiu chronického alkoholizmu. V súvislosti s jej osobnostnými danosťami, v čase činu, bola jej ovládacia schopnosť zmenšená o 20 percent. Je citovo plachá, afektívne dráždivá s rysmi výbušnosti a agresivity. Pre neprítomnosť jediného očitého svedka incidentu, ktorý vznikol medzi ožalovaným a jej druhom, bolo pojednávanie odročené a pokračovať bude o dva týždne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
