zníženie daní a návrh na celkovú reformu daňovej sústavy. Hoci mu okrem SDĽ a SDKÚ vyjadrili svoju podporu predstavitelia zvyšných koaličných strán, ako aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení či Konfederácia odborových zväzov, napokon zrejme zavážil argument ministerky financií B. Schmögnerovej o tom, že v prípade jeho prijatia podá demisiu.
V súčasnosti sa diskutuje aj o "konkurenčných" návrhoch ministerstva financií a vládnej SDKÚ, ktorý prezentuje vicepremiér I. Mikloš. Schmögnerovej ministerstvo predložilo taký návrh reformy, ktorá prinesie výraznejšie zmeny až na začiatku budúceho volebného obdobia, pričom predpokladá zvýšenie dane z nehnuteľností a znovuzavedenie dane z dedičstva. Návrh SDKÚ je v zásade odlišný tým, že predpokladá menší pokles sadzby dane z príjmu právnických osôb už od roku 2002. Ďalší rozdiel je v tom, že daň z prevodu a prechodu nehnuteľností by sa mala stanoviť na 5 percent.
MT: Skúsenosti z Európy
Takéto návrhy však považuje šéf DS len za kozmetické zlepšenia, ktoré v žiadnom prípade nezabezpečia pokles daňového zaťaženia, a tým ani neodstránia bariéry brániace rastu hospodárstva a poklesu nezamestnanosti. Podľa Kaníkových slov skúsenosti z Európy jednoznačne hovoria, že vysoké daňové a odvodové zaťaženie je zdrojom nezamestnanosti. A jediným relevantným spôsobom ako znížiť počet ľudí bez práce je práve ich percentuálny pokles. Ten však podľa predsedu DS vraj v žiadnom prípade nebude mať negatívny vplyv na príjmovú časť štátneho rozpočtu, ako to tvrdí aj ministerka financií B. Schmögnerová.
MT: Odkladanie zlodejom času
"Základná logika hovorí, že za minulý rok sa znížilo daňové zaťaženie o 11 percent, avšak nedošlo k poklesu príjmov do štátneho rozpočtu , naopak, tie sa zvýšili. Na akej logike teda stojí názor, že si nemôžeme dovoliť ďalšie zníženie z 29 na 19 percent," položil si rečnícku otázku predseda DS a zároveň si na ňu aj odpovedal: "Keď však rozložíme znižovanie daní po dve percentá na 5 rokov, znamená to, že aj ten pozitívny efekt odložíme až za toto obdobie. To však máme čakať ďalších 5 rokov, aby sa až vtedy znížila súčasná nezamestnanosť? Už teraz sme mnoho zameškali a nemáme na to čas. Musíme prijať rozhodné opatrenia a nielen symbolické opatrenia. Tie sme mohli robiť pred rokom, ale nie teraz za takejto vyhrotenej situácie."
Vicepremiér Ivan Mikloš však už viackrát avizoval, že je proti akýmkoľvek radikálnym návrhom na zníženie daňového zaťaženia. A to aj napriek tomu, že ako pravicový ekonóm by ich mal podporovať.
"Prečo má práve on taký postoj, to skutočne neviem. Nepočul som totiž od neho žiaden rozumný argument proti našim snahám znížiť daňové zaťaženie. Nikto ešte nenašiel lepší recept na odstránenie nezamestnanosti, než sme vymysleli my. No možno ho niektoré subjekty nepodporujú len preto, že s ním neprišli oni sami. Vzájomné politické vytĺkania treba dať bokom, je to v záujme tejto republiky," myslí si Ľudovít Kaník.
Ak sa nezníži daňové zaťaženie na 19 percent, nezamestnanosť zostane v najlepšom prípade na takej istej úrovni ako je dnes. Ak to však bude opačne, a znížia sa aj odvody, je Ľ. Kaník presvedčený, že do konca volebného obdobia poklesne nezamestnanosť na 14-15 percent.
"Práve pravicoví ekonómovia presadzujú takéto opatrenia, akým je aj zníženie dane z príjmu právnických osôb. Zabezpečujú totiž prosperitu, čo sa napríklad dá dokázať na príklade USA, Írska, Nového Zélandu, Maďarska alebo aj Česka. Treba nasledovať túto cestu a nie ďalej počúvať ľavicové prežité názory. Dokonca aj ľavicové vlády na západe znižujú daňové zaťaženie, lebo prišli na to, že len tým sa dá zabezpečiť ekonomická prosperita."
DS navrhuje zníženie daní a odvodov ako nástroj hospodárskej politiky s cieľom zníženia nezamestnanosti a nie ako charitu pre podnikateľov. Keďže však vo vládnej koalícii zatiaľ neexistuje ochota prijať takéto radikálne zníženie dane z príjmu právnických osôb, je DS v záujme zhody pripravená diskutovať o sadzbe mierne nad 20 percent, ako aj presadiť daňový úver pre podnikajúce fyzické osoby a znížiť úrokovú sadzby dane pre fyzické osoby na 35 percent, hoci pôvodne žiadala 30 percent.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
