seno hrabe a druhou burinu pleje. V júni totiž zrejú prvé plody, kosia sa sená a zreje obilie. Patrí však k vlhkým mesiacom a býva oveľa daždivejší ako máj. Roľníci si zvlášť všímali Medarda (8. jún), lebo vraj ak tento deň prší, potom je ďalších 40 dní daždivých.
Starí doktori radili jesť v tomto mesiaci veľmi striedmo, najmä ľahké zeleninové pokrmy, syry, mlieko, čerešne a višne. Podľa nich sa nemá v tomto období jesť údené mäso a veľmi slané jedlá.
Storočný kalendár, tak ako pri ostatných mesiacoch uvádza charakteristiku jednotlivých dní. Napríklad 10. 6. (Margaréta) je dňom, kedy "raž je už napoly v zrne", 17. 6. (Adolf) - "najdlhšie dni roka", 21. 6. (Alojz) - "nastalo leto", 24. 6. (Ján) - "jánske ohne rozhoria", 26. 6. (Adriana) - "posledné dni v škole".
Kroniky po stáročia zaznamenávali aj extrémne výkyvy počasia, ktoré zapríčinili v Európe povodne či požiare a mali veľký vplyv na úrodu. Tak napríklad 3. júna 1366 prešlo krajinou niekoľko veľkých búrok a letných prívalov. V Prahe na mnohých domoch horeli strechy od bleskov, ktoré zasiahli i ľudí. 7. júna bolo v Európe úplné zatmenie Slnka. Tma bola ako večer. Vtáctvo ako pomätené padalo na zem, vrážalo do človeka a do zvierat. 8. júna 1553 padal v Míšni a v Lipsku krvavý dážď. Kronikár Fabricius 11. júna 1507 zapísal, že obilie po predchádzajúcom úrodnom roku bolo lacnejšie ako vrece, do ktorého sa nasypalo. V ten istý deň ale v roku 1574 mesto Opava postihol ľadovec. Zo záhrad na druhý deň trčali iba holé pahýľe. 15. júna 1754 udrel blesk do prvého hromozvodu moravského farára Prokopa Deviša. V roku 1186 bola mimoriadne teplá zima a jar. Koncom januára kvitli stromy, rýchlo dozrievalo aj obilie, koncom mája a začiatkom júna bola na mnohých miestach krajiny žatva. Dlhé leto však prinieslo epidémiu moru, ktorá brala obete ešte aj v nasledujúcom roku.
Autor: mku
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
