Na desaťkilometrovú trasu "padlo" 1250 tridsaťročných borovíc
Voda bola vždy jedným z určujúcich faktorov ľudského bytia. Sídliská vznikali spravidla pri výdatných vodných zdrojoch, riekach, jazerách, oázach. Ak veľké osídlenie začali pociťovať jej nedostatok, ľudia už v staroveku budovali zariadenia na jej zachytenie i prepravu. Starý Rím mal desiatky kilometrov akvaduktov. Voda z nich dokázala nielen uhasiť smäd takmer miliónu jeho obyvateľov, ale aj prispieť k ich očiste v povestných termách kúpeľoch. Mimoriadne suché obdobie v 9. a 10. storočí citlivo zasiahlo prekvitajúcu ríšu Mayov na Yucatanskom polostrove v Strednej Amerike. Boh dažďa sa asi na nich veľmi hneval a vyžadoval si prinášať obety. Obyvatelia opúšťali mestá a začínali nový život v lesoch. Pre Egypťanov bol Níl životodarný, keď sa rozvodnil i keď tiekol pokojne vtesnený medzi brehmi. Veľkí lokálpatrioti tvrdili: "Kto sa raz napil vody z Nílu, žiadna iná voda neuhasí jeho smäd."
Slovensko na začiatku nášho letopočtu sa nachádzalo v oblasti rímskych "limes". Vojenské tábory, chrániace veľkú ríšu potrebovali pre pomerne početné posádky aj veľa vody. Rímski inžinieri sa tu prezentovali stavbami, ktoré označujeme ako prvé vodné diela na našom území. Odhalili ich vykopávky v Stupave. Neskôr vodné zariadenia vznikali aj v niektorých mestách, na hradoch ale aj pre priemyselné objekty, akými boli bane, huty, valchy, hámre ap. Na hradisku v Jure vybudovali si "vodovod" z keramických rúrok v 13. a 14. storočí.
Vo východoslovenskom regióne zásobovanie z centrálneho zdroja mal Prešov už v 18. storočí. Dielo Wasserkunst využívalo vodu z Torysy, ktorá sa po prirodzenej infiltrácii v mlynskom potoku prečerpávala dreveným kolesom cez drevené potrubie do nádrže na námestí. V ostatných východoslovenských mestách radní páni riešili verejný problém s vodou v druhej polovici 19. storočia: v Spišskej Belej r. 1866, v Rožňave r. 1892 prívodom vody z prameňa potoka Lúč, v Sp. N. Vsi a Levoči r. 1896 a v Kežmarku mali spoločnú vodu od r. 1901. Je pozoruhodné, že v Košiciach verejné zásobovanie vodou prišlo na pretras mestského predstavenstva až v roku 1899 a po prieťahoch sa uskutočnila výstavba verejného vodovodu a kanalizácie až v rokoch 1905 1911.
Najstarším vodným dielom na Východnom Slovensku sa môžu popýšiť v Bardejove. Jeho vznik úzko súvisí so stavbou mestského opevnenia, na ktoré mesto dostalo privilégium od kráľa v roku 1352. Prvá zmienka o vodovode je z rokov 1423 a 1426 v účtovných záznamoch. Majstrovi Šimonovi vyplatili určité čiastky za prívod vody a za mach na tesnenie. Priekopy pod hradbami sa napĺňali vodou z vodovodu. Neskôr mesto platilo za vodné práce rúrnikovi Mikulášovi z Krakova. Dve cisterny na námestí boli súčasťou vnútromestského rozvodu pitnej vody a ešte aj pred polstoročím si z nich najmä trhovníci osviežovali smädné hrdlá. Každý majiteľ domu na ulici s vodovodom platil vodný poplatok "Roehrgeld" podľa počtu členov rodiny, dobytka a povahy remeselníckej výroby. Uličný rozvod v historickej časti mesta dokončili v polovici 17. storočia. Koncom 18. storočia približne 700 domov 24 percent malo úžitok z verejného vodovodu. Zdroj vodovodu bol v lokalite Rurna a dĺžka prívodu po hradbovú priekopu bola 2454 m. Mesto pokračovalo so stavbou vodovodu aj v ďalších storočiach a dočkali sa ho aj v Bardejovských Kúpeľoch, kde čerpali vodu zo zdroja "Tri studzinky" pod Kamennou horou. Mestský vodovod meral 6006 m a v kúpeľoch 4000 m.
Na tých úctyhodných 10 km bolo potrebné použiť 2500 kusov štvormetrových drevených rúr z približne 1250 tridsaťročných borovíc, hrubých asi 30 cm. Zhotovovali ich "švidrom" strojového vrtáku na píle pri strednom mlyne. Naposledy sa tu vŕtalo ešte v roku 1954. Rúry uložené v hĺbke okolo pol metra vydržali 20 30 rokov. Dvaja studniari v roku 1925 mali mesačný plat po 200 Kčs a drevo na kúrenie, vodný majster mal 100 160 Kčs. Po 540 rokoch v roku 1963 si vybudovali Bardejovčania nový moderný výtlačný vodovod.
Bardejov týchto dní prežíva historické okamihy. Starostlivosť o kultúrne dedičstvo otcov najmä stavebné pamiatky priniesla zaslúžené uznanie v podobe zápisu do Zoznamu svetového dedičstva historických a prírodných pamiatok UNESCO 7. júna 2001. Vzácne je aj 625. jubileum vyhlásenia Bardejova za "Slobodné kráľovské mesto" kráľom Ľudovítom I. v roku 1376.
Autor: Bartolomej Gurský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
