brazílsky piloti Helio Castroneves a Gil de Ferrarn získali obe prvé miesta.
Päťstomíľovky v Indianapolis sú dnes najstarším motoristickým podujatím sveta a každoročne do hľadiska prilákajú neuveriteľných 350-400 tisíc divákov! Za tento divácky záujem sa však dokážu odvďačiť dokonalou šou, ktorá uspokojí aj najnáročnejšieho amerického diváka. Prezývku "stará tehelňa" dostali preto, lebo pôvodne bol celý oval vyložený tehlami (dnes iba symbolický pás na cieľovej rovinke). Väčšinou si ľudia myslia, že myšlienka jazdiť na ovale vznikla práve tu, no pravda je taká, že prvým ovalom na svete bol anglický Brooklands (1906-1907), ktorý Američania "okukali" a prispôsobili americkým podmienkam. Oval meria 2,5 míle (niečo cez štyri kilometre) a jazdí sa na 200 kôl. Prvé preteky sa tu konali v roku 1911 a víťazom sa stal Ray Harroun (zaujímavé je porovnanie jeho priemernej rýchlosti, ktorá bola 119,4 km/h so súčasným rekordom Arie Luyendyka z roku 1990, ktorý dosiahol priemer na preteky 297,7 km/h!). Víťazstvo v týchto pretekoch sa vo svete cení ako jedna z najväčších trofejí a je súčasťou motoristického "grand slamu" (Okrem 500 Indianapolis sem patrí ešte víťazstvo v 24 hodín Le Mans a titul MS F1. Doteraz sa to však podarilo získať iba jedinému pretekárovi, Grahamovi Hillovi. Najbližšie k tomu má dnes Jacques Villeneuve, ktorému chýba už iba víťazstvo v Le Mans.). Rozdelením série INDYCAR na CART a IRL v roku 1996 sa preteky presunuli do výkonnostne slabšej IRL a trochu stratili na kvalite. V posledných rokoch sa však tábory začínajú zmierovať a na štart najslávnejších pretekov sveta sa vracajú kvalitné tímy a piloti z CART. Vlani výkonnostný rozdiel dokázal Juan Pablo Montoya, ktorý zvíťazil pri svojom Indy debute, keď pilotoval vozidlo tímu Chipa Ganassi. Tento rok nasledovali Ganassiho príklad aj tímy Penske a Green (Motorola). Výsledkom je ďalšie deklasovanie IRL, keď prvých šesť miest obsadili piloti série CART. Pozrime sa teda, ako sa to stalo.
Hneď potom, ako o 10:52 miestneho času zazneli nad "starou tehelňou" slávne slová "Lady and gentlemen, start your engines", sa rozburácalo tridsaťtri monopostov, ktoré zoradené v jedenástich radoch čakali na signál od oficiálneho štartéra, sira Bryana Howarda. Ten prišiel presne o jedenástej hodine a stádo stoviek koni sa vymrštilo do niekoľkohodinovej cesty, na konci ktorej čakala sláva pre nového víťaza. Ani tento rok sa ambíciami na víťazstvo netajil Scott Sharp, patriaci medzi špičku IRL a štartujúci z prvého miesta. Podobne ako vlani sa však jeho ambície rozplynuli už v prvej zákrute, keď sa ocitol príliš blízko stene a postaral sa o prvé prerušenie pretekov. Vedenia sa ujal Gordon pred Rayom a deFerranom. Castroneves bol deviaty a Vasser desiaty. V priebehu jeho vedenia došlo k ďalším dvom kolíziám (2x SC) na ktoré doplatil aj hviezdny Al Unser jr. a po kolízii jedinej ženy pretekov, Sarah Fisherovej museli do nemocnice odviezť veterána Scotta Goodyeara. Reštart sa stal signálom pre Raya, ktorý doslova preskočil Gordon a kraľoval ďalších 20 kôl. Nasledovalo najpokojnejšie obdobie pretekov v ktorom piloti stihli absolvovať dve PIT a postavili základ do druhej polovice pretekov. Vpredu si zatiaľ menila pozície trojica Ray, M. Andretti a Dismore, no obaja piloti Penske striehli tesne za nimi. V 90. kole zostal na trati olej po Wardovom aute a na trať muselo SC. V polovici pretekov vyzeralo teda poradie takto: Ray, Andretti, Castroneves, Buhl, deFerran, Vasser, Stewart a Gordon. Karty boli rozdané, mohlo sa začať naostro. V 104. kole sa však na trati objavili prvé kvapky dažďa, Ray spomalil a dopredu sa dostal Andretti. Vzápätí nato havaroval Herb a na trať muselo znova SC, aby spomalilo vozidlá a eliminovalo nebezpečenstvo na mokrej trati. Piloti využili situáciu na PIT a po reštarte v 119. kole sa utvorilo poradie: de Ferran, Castroneves, Andretti, Gordon a Stewart. O ďalšiu žltú fázu sa haváriou v 134. kole postaral Witherill a PIT znova urobila zmenu na čele, kde deFerrana najprv vystriedal Stewart a potom sa tam usadil Castroneves. V 148. kole sa ale spustil lejak a po niekoľkokolovom krúžení za SC sa usporiadatelia druhýkrát v histórii (prvýkrát v r. 1926) rozhodli preteky prerušiť. Pokračovalo sa o sedemnásť minút neskôr reštartom za SC. Do konca pretekov sa potom už na prvých troch miestach nič nezmenilo a CastroNeves sa zapísal do histórie ako ôsmy víťaziaci debutant. Jedenástym víťazstvom sa tím Penske stal najúspešnejším tímom v Indianapolis.
85 roč. 500 Indianapolis: 1. Castroneves (Penske) 3:31:54,18 h (245,76 km/h), 2. De Ferran (Penske) + 1,737, 3. M. Andretti (Motorola), 4. Vasser (Ganassi), 5. Junqueria (Ganassi), 6. T. Stewart (Ganassi), 7. Salazar (Foyt) 1 kolo, 8. Daré, 9. Boat, 10. Giaffone.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
