niekoľko zaujímavých čísel. Od ostatných "kolegov" sa odlišuje možno aj tým, že nosí bradu a fúzy. Dokonca sa mihol i v poslednom slovenskom filme Sokoliar Tomáš. Po vystúpení sme ho požiadali o krátky rozhovor.

Zvyknete vystupovať bosý. Je to pravidlo, alebo ste na to jednoducho zvykli? Nevadí vám chlad?

Vystupoval som už aj v zime, na asfalte a dokonca sa mi stalo, že som začal vystúpenie v teniskách, ale po prvej etude som sa vyzul. Najlepšie sa cítim bosý.

Pantomíma sa hrá na etudy?

Áno. Ja osobne mám niekoľko pripravených. Niektoré sa stali už "klasikami", napríklad Lyžiar, Fakír. Posledných päť rokov robím improvizácie, to znamená, že ľudia si napíšu témy, z ktorých sa tri vyžrebujú a tie potom odohrám. V novom miléniu som to dotiahol ešte ďalej, do sféry, ktorú som nevidel robiť ešte nikoho a nikde. Predstavenie sa volá Navigátor a podstata spočíva v tom, že si vezmem diváka, ktorý má čas na rozmyslenie a po určitej dobe si sadne na javisko a má k dispozícii na diaľkové ovládanie jedného míma, čiže mňa.

Je o to záujem?

Hrávam doma v Liptovskom Mikuláši raz do mesiaca a na také malé mesto chodí na predstavenia v priemere 70 ľudí.

Teda živíte sa výhradne pantomímou?

Je to zložitá otázka. Ťažko na ňu odpovedať. Mám zaplatené dane, stíham platiť aj auto, máme aj čo jesť a sem-tam aj čo si obliecť. Takže si myslím , že v tomto nie je problém, na rozdiel od napríklad bratislavských hercov, ktorí plačú nad tým, že nemajú čo robiť. Ja mám práce dosť. Dokonca je v poslednom čase čoraz ťažšie nájsť "voľné okienka"

Pracovný diár je teda naplnený na pol roka dopredu...

Niektoré sú naplánované aj rok dopredu. Ako čo, ako kedy. Sú akcie, pri ktorých, keď skončím, tak ma organizátori pozývajú už na ďalší ročník.

Vystupujete aj v zahraničí?

Chodievam do Dánska, Belgicka, Rakúsko. Bol som aj v Mexiku a dokonca i v Rusku. Pochodil som kadetade.

Bavíte ľudí aj tam?

Ja som sám, čiže presilovka byť nemôže. Hrám akémukoľvek počtu ľudí. Nie som nejaký väčšinový žáner. Som radšej, keď je v sále 20-30 ľudí, ktorí majú záujem, než 1500, ktorí kašlú na človeka.

Zažili ste aj takýto moment?

Zažil som ho na Sicílii, kde bolo od tisíc do päťtisíc ľudí a užil som si tam všeličo. Od kameňov až po sliny a piskot. Cez môj výstup sa totiž prezliekali baletky. Musel som nejako vyplniť čas. Priznám sa, že to bola pre mňa vysoká škola.

Čo ešte robíte okrem pantomímy?

Mám vlastné štúdio pantomímy. Moji synovia plus ešte nejaké deti nacvičili paródiu na Zlatovlásku, ktorú si chalani vytvorili z veľkej časti sami. Najnovšie pripravujú Valibuka, takisto paródiu. Popri tom pomáham myšlienkovo jednej agentúre, ktorá pripravuje pre klientov scenáre,kde aj občas účinkujem. O krátky čas idem na celý týždeň učiť nepočujúce deti pantomímu do Nitry. Dá sa povedať, že začínajúc mojím vystúpením na pódiu, končiac výučbou v škole, som v jednom kole. Skrátka, motám sa tam, kde je robota.

V lete sa hrá pantomíma lepšie, v zime predsa len musíte byť zatvorený vo vnútri...

Ja mám rád život. Je mi to jedno. Aj sneh a dážď je pekný, aj slniečko je milé. Môže to byť nepríjemné, ak je toho veľa. Život však nie len o slnku, snehu, alebo o daždi.

Navonok pôsobíte, ako veselý človek. Vie vás niečo riadne "vytočiť"?

Dokážu ma vytočiť ľudia. Jeden z najčerstvejších zážitkov bol, keď sme ako divadelný súbor prišli na rozbor a povedali mi, že deti tam nemajú čo robiť. Pripomeniem, že sme boli na detskej divadelnej tvorivosti. Hovoril som si, čo to má znamenať. Tie deti sú predsa tvorcami. Najväčším argumentom, prečo tam tie deti nemajú byť, bolo, že tridsať rokov to takto beží. Dodnes som to nepochopil.

Niektorí stále dúfajú, že to, čo tu bolo, sa vráti...

(Smiech) Ideálne by bolo, keby ľudia začali sledovať deti a začali s nimi žiť. Nehovorím o tom, čo je tu teraz, hovorím o ideálnom stave. Mladí žijú teraz. Tí, ktorí rozhodujú už žili. Oni nerozhodujú o tom, čo je tu teraz. A už vôbec nerozhodujú o budúcnosti. Nie sú schopní reagovať na to, čo je. Deti vedia, čo je a čo budú. Keby sme ich počúvali, mali by sme o polovicu menej problémov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.