kombinácie štátneho vlastníctva a ľudských zlyhaní. Ak koncovku príbehu, v ktorom sa točí viac peňazí, než vo všetkých kauzách koaličných strán a vlády dohromady, táto garnitúra nezvládne, nielenže si podpíše rozsudok politickej smrti, ale aj pripraví krajinu o desiatky miliárd. Každým dňom písania a škandalizácií sa totiž cena plynárenského gigantu, najväčšieho tranzitéra ruského plynu, potenciálne znižuje.
Než povieme čosi ku koaličnému dnešku, slovo k opozičnej minulosti. Nič z toho, čo dnes sledujeme, by tu už nebolo, keby tretia Mečiho vláda nezaradila SPP do svojho dvadsaťčlenného registra tzv. strategických podnikov, ale slušne ho v medzinárodnom tendri predala už pred šiestimi rokmi (Moravčíkova "letná" vláda to v r. °94 nemohla stíhať). A zo stoviek miliárd, ktoré by útržila, by spustila napr. vitálne dôležité reformy dôchodkového systému, zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia a pod. Nielenže by tieto reformy stáli pred šiestimi rokmi nepomerne menej ako teraz, ešte aj cena SPP by bola pravdepodobne vyššia. Bývalá garnitúra však potrebovala tzv. strategické zázemie na to, aby mala kde rozsadiť svojich nominantov, ktorí potom "rodinné striebro" úspešne pumpovali smerom na všetky spriaznené, podnikateľské, súkromné i politické strany - viď napr. "Duckého zmenky", čo je ten najprimitívnejší a najotrasnejší spôsob rozkrádania štátu, aký sa dá pod slnkom vymyslieť. Koľko miliárd za Mečiara vytieklo z najväčšej dojnej kravy - SPP - ex post už žiadny audit nespočíta. Ešte raz, pretože to je kruciálne: Keby sa SPP slušne sprivatizovalo dávno, dnes by sme nemali tie problémy, s ktorými sa ekonomika a koalícia potýkajú - a ani Pavla Kinčeša.
Nová garnitúra, presnejšie jej lepšia časť, si uvedomovala, že štát nemá čo podnikať a SPP treba predať. O to väčšmi, že je jediným nominálne stomiliardovým zdrojom, z ktorého sa dá ufinancovať koniec socializmu na Slovensku. Šírka koalície a pomalosť rozhodovania však spôsobili dvaapolročné zdržanie - to, čo sa pod nepríčetným politickým napätím a za bubnovania opozície rieši teraz, malo prísť na stôl v januári °99. Paradoxne, dnes by sa ešte aj vládnej ľavici, ktorá svojimi "prioritami" práve kaličí rozpočet na r. 2002, omnoho ľahšie dýchalo. Miliardy by totiž boli dávno na účte a predsa sa len ľahšie rozhadzuje z reálnych peňazí, ako z fiktívnych za cenu ďalších dlhov. SDĽ však miesto toho odušu privatizáciu SPP brzdila a napokon "zariadila", že sa predávať bude iba menšinový balík.
Odklad bol najhrubšou chybou, z ktorej vyplynul následok - POLITICKÍ NOMINANTI s prognózou vydržať celé volebné obdobie. S nimi (keďže koalícia je široká a sponzorov mala "pluralitných") sa nasťahovali do SPP tylové boje podnikateľských skupín, ktoré sa navonok manifestovali najmä v mediálnych sporoch Kinčeš-Krajňák. Keďže obaja majú jasný politický background, kauzy ako Nafta Gbely, spôsob riešenia Duckého zmeniek (Krajňák bol za mimosúdne vyrovnanie, Kinčeš za súd) či terajšie nominačné spory do orgánov akciovej spoločnosti a pod., vťahovali a vťahujú do pochybností najvyššie politické vedenie štátu, čo malo a bude mať ďalšie tragické dopady vo verejnej mienke. V neprehľadnej skrumáži podozrení z "tlakov" a lobizmu už napokon nezostane nik čistý. Obvineniam musí čeliť ako Dzurinda, ktorý KEDYSI Kinčeša naozaj zachraňoval (kauza Nafta Gbely), tak aj Mikloš, ktorý mal vtedy úplne iný názor (bol proti odvolaniu Kaníka z FNM), ako aj Harach, ktorý si na Kinčeša viackrát naozaj netrúfol, teraz však už áno. Dnes idioti po médiách vypisujú o "boji parťákov z M.E.S.A. 10 o zachovanie Kinčešovej pozície", čo sú pekné špekulácie, kto si ale po dvoch rokoch na konfiguráciu v kauze Nafty Gbely už pamätá... Fakt je taký, že Kinčeš ani Krajňák neprešli do orgánov novovznikajúcej akciovej spoločnosti. To je síce skutočne výsledok mocenských bojov v zákulisí, ale pozitívny.
Mnohí dnes múdro tvrdia, že základná chyba je v politických nomináciách. Omyl - koreň zla je v nomináciách ľudí so súkromnými podnikateľskými aktivitami do orgánov štátneho podniku a v samotnom štátnom vlastníctve. Podľa ústavy totiž za hospodársku politiku ZODPOVEDÁ vláda. Aké iné nominácie ako politické môže poslať do štátneho podniku exekutíva, ktorá získava mandát od politických strán?? Komu by sa zodpovedali za svoju činnosť v predstavenstve a dozornej rade SPP "nezávislí odborníci"?
Jednoducho a jasne - pokiaľ budú štátne podniky, nemôžu nebyť politické nominácie. Ony budú také z princípu vždy, lebo nadriadeným orgánom štátneho podniku. je rezortné ministerstvo, a tomu zase velí vláda. Aj preto je nutné SPP čím rýchlejšie doprivatizovať, aby sme sa ani superdefraudácií typu Duckého zmeniek, ani smiešnych zlyhaní typu Kinčešovho bývania, viac nedožili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
