už teraz nejeden z nich myslí na to, kde bude pôsobiť v budúcej sezóne. Hráči HK Zempmilk Michalovce stroskotali na ŠKP Bratislava v baráži o postup do HIL.
Aj o tejto téme sme sa porozprávali s odchovancom Slavoja Trebišov, dnes 31 ročnou ľavou spojkou Zempmilku, Vojtechom Vinclérom. V minulosti hrával v Hlohovci, v prvoligovej Trnave a v Trebišove. Teraz má za sebou tretiu sezónu v Michalovciach.
Zvykne sa hovoriť: do tretice všetko najlepšie, ale váš Zempmilk nepostúpili cez ŠKP. V čom vidíte najhlavnejšiu príčinu tohto neúspechu?
V sebazaprení, vo vôli a hlade po víťazstve. Odišli sme v 18. minúte, 15 minút sme nedokázali streliť gól, nepremieňali sme gólové príležitosti. Najviac sme zlyhali v koncovke.
Predsa len v prvom stretnutí ste vyhrali doma o päť gólov, aj v Bratislave ste vyhrali prvý polčas o gól. Ako si vysvetľujete ten neuveriteľný zvrat v po prestávke?
Sám som sa z lavičky čudoval, moji spoluhráči akoby nevládali, odpadávali, nevedeli sa cez to preniesť. Ako keby sa zľakli víťazstva. Ja sám som sa na tento zápas pripravoval mimoriadne psychicky, fyzicky, no aj duchovne. Veril som Bohu, že tento zápas vyhráme. I zo striedačky som si veril, že tie sedmičky premením. Odhodlanie nám nechýbalo, no potom to prišlo akoby po šibnutí čarovným prútikom...To nie je z nás. Po zápase bolo cítiť veľké sklamanie, najmä v radoch funkcionárov.
Ste druhým najlepším strelcom v mužstve J. Harbuľáka, no na ihrisko ste sa dostával len pri realizácii 7m hodov, alebo za stavu, keď už bolo o osude stretnutia dávno rozhodnuté. Prečo ste nedostávali viac šancí?
Táto bilancia ma veľmi teší. Ukázal som funkcionárom a divákom, že nie som v kádri zbytočným hráčom. Asi som si nezískal dôveru u trénera tak, ako aj niektorí iní hráči. Myslím si ,že mám na to, aby som častejšie hrával. Moja viera a túžba po dobrých výkonoch je nezlomná. Som presvedčený i o tom, že moje hráčske kvality sa minimálne vyrovnajú tým, ktorí sú častejšie na ihrisku. Treba sa len vyhrať a mať väčšie sebazaprenie.
Koho považujete za najlepšiu individualitu vo vašom kolektíve?
Som rád, že môžem hrať po boku takého hráča, akým je Martin Lebeda. Badám uňho podobné vlastnosti, ako je túžba, poctivosť. Inak som v kolektíve videl menšie rozpory a kolísavosť výkonov, no aj zásluhou Lebedu sa všetko včas riešilo.
Môžete nám prezradiť aké sú vaše najbližšie hádzanárske plány?
Ešte jednu sezónu by som chcel odohrať. Mojím jednoznačným cieľom je postup do HIL-ky. Keď sa to nepodarí, uvažujem o skončení aktívnej činnosti.
Nedostali ste nejaké konkrétne ponuky z iných klubov? Ako by ste zareagovali, keby prišli za vami funkcionári z materského Trebišova?
Ja som rád, že som odišiel preč a že momentálne obliekam dres Zempmilku. Myslím si, že mám na viac. A keby to nešlo v Michalovciach, tak radšej s hádzanou skončím.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
