SantďAnna di Stazzema. Spoločne s jedným vojakom musel vtedy 17-ročný mladík stúpať do strmého kopca a vliecť objemnú a ťažkú vysielačku. Jeho rodnú dedinu zrovnali medzitým esesáci so zemou a zavraždili pritom viac ako 500 jej obyvateľov, medzi ktorými bolo aj veľa chlapcových príbuzných. O týchto hrôzach sa však Carlo dozvedel až neskôr, píše v článku o vojnových osudoch Talianov včerajšie vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung.
Po vyvlečení vysielačky do hôr nad rodnou dedinou napchali vojaci Carla spoločne so stovkou jeho krajanov do nákladných vagónov a odvliekli na ročné nútené práce do Poľska.
Dnes je Carlo Gamba starým, zodratým mužom takmer bez zubov, ktorý za otrockú prácu pre nemeckú ríšu nedostal nikdy ani marku a bol rád, že z onoho pekla vyviazol živý. Podobný osud ako Gamba malo však veľa mladých Talianov, bývajúcich v dedinách Toskánska.
Do Nemecka alebo jeho východných "kolónii" odpratali nacisti v rokoch 1943-45 približne 50.000 talianskych civilov a 650.000 talianskych vojakov. Z talianskych obetí nútených prác žije dnes 76.000 osôb. Otázkou však je, či títo postihnutí dostanú odškodné z nemeckých odškodňovacích fondov. Podľa príslušných ustanovení nadácie sú totiž vojnoví zajatci z výplaty odškodnenia vylúčení. Vtedajšie nemecké úrady však s talianskymi vojakmi nezaobchádzali ako so zajatcami, ale ako so zradcami a neriadili sa ani konvenciami o vojnových zajatcoch.
Dnes sa o odškodnenie zaujíma presne 76.266 osôb, z toho je 80 percent vojakov. Veľa z nich dostáva v súčasnosti len minimálny dôchodok. Nejde im však ani o peniaze, ako skôr o uznanie historickej pravdy, konštatuje v závere SZ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
