i najvýchodnejší bod našej republiky. Mnohé z týchto miest sú verejnosti dobre známe, niektoré však menej a sú aj také, ktoré pozornosti ľudí akosi unikajú. V našej rubrike budeme postupne putovať východom a predstavovať vám tie miesta, ktoré skutočne stoja za to...
Kto cestuje vlakom z Košíc, či Kysaku smerom na Spišskú Novú Ves, súputníkom sa mu stáva rieka Hornád. Medzi zastávkami Matejovce a Markušovce po pravej strane z pohľadu jazdy upúta na brehu Hornádu výrazná skalná stena, ktorá kopíruje tok rieky. Práve v nej sa nachádza najkrajší slovenský hríbovitý skalný útvar - Markušovský skalný hríb.
Vznik takéhoto mimoriadne atraktívneho krajinného prvku sa viaže na striedajúce sa paleogénne horniny Hornádskej kotliny. Svah, kde vznikol aj náš sklaný hríb, budujú zlepence, nad ktorými je vrstva tvrdšieho a odolnejšieho jemnozrného pieskovca. Rôznorodosť týchto hornín a najmä ich rozličná schopnosť odolávať zvetrávaniu, zapríčinili to, že v celom svahu, tiahnúcom sa medzi Matejovcami a Markušovcami, vznikli na odkryve rôzne bizarné tvary reliéfu. Proces zvetrávania funguje naďalej a je vcelku možné, že za niekoľko tisícročí vznikne v tejto oblasti aj ďalší skalný hríb.
Markušovský skalný hríb skutočne pripomína gigantickú hubu. Má nohu aj klobúk, približne osemmetrová noha je budovaná z menej odolného zlepenca, klobúk je z tvrdšieho pieskovca. Je jednou z najväčších atrakcií pre prírodných fajnšmekrov, ktorú ponúka Spiš a zároveň aj spolu s Dreveníkom najvzácnejšou prírodnou perlou Hornádskej kotliny.
Na spomínanom svahu medzi Markušovcami a Matejovcami sú vyhásené dve chránené územia. Markušovský sklaný hríb je od roku 1976 chráneným prírodným výtvorom a spoločne s ďalšími skalnými útvarmi tvorí na rozlohe 13,44 hektára chránené územie Markušovské steny. Okrem neživej prírody sa tu chráni aj vzácna flóra a fauna. Ďalší chránený prírodný výtvor - Transgresia paleogénu pri Markušovciach, leží západne od hríba, bližšie ku Markušovciam. Je zaujímavý predovšetkým pre odborníkov, geológov a geomorfológov, pre ktorých je učebnicovým príkladom transgresie (teda ukladania morských usadenín ) paleogénu na triasové vápence.
Aj keď je Slovensko na skalné útvary mimoriadne bohaté, podbný skalný hríb na ňom nenájdete. Hríbovité útvary sa vyskytujú ešte v Súľovskej kotline na Považí a mimoriadne vzácny je hríbovitý útvar na sopečných horninách pri Hronskej Dúbrave.
BEDEKER
Prístup: Ku Markušovskému skalnému hríbu sa dostanete pohodlne po žltej značke, ktorá spája obce Markušovce a Matejovce nad Hornádom. Z oboch obcí je to približne 30 minút nenáročnej prechádzky. Spomínané dediny sa nachádzajú na železničnej trati medzi Košicami a Spišskou Novou Vsou. Markušovce sú po ceste vzdialené od Sp. N. Vsi asi 6 km.
Zaujímavosti okolia: Poráčska dolina, Galmuský kras, Dreveník, Spišský hrad, kostolík v Žehre, Slovenský raj - najbližšie stredisko Čingov, hrebeň Hnileckých vrchov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
