druhý chlieb ani nevysadili. Tieto informácie na verejnosti ihneď vyvolali fámy, že kvôli tomu vraj bude v tomto roku nedostatok zemiakov. Hoci Spiš vlani patril v tomto smere k najviac postihnutým oblastiam, družstevníci sa zlodejmi zemiakov nedali odradiť.
Niektoré družstvá spočiatku skutočne zvažovali, či sa im oplatí zemiaky sadiť. Náklady sú čoraz vyššie a ak k tomu prirátali problémy so zlodejmi a skutočnosť o akú časť úrody kvôli nim prišli, tak váhali. Na druhej strane však mali veľmi kvalitnú sadbu a čo by s ňou urobili? Potom sa teda rozhodli, že ju predsa len vysadia, vysvetlil riaditeľ Spišskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ing. Andrej Sedlačko.
Podľa jeho informácií sú v tomto roku na Spiši zemiaky vysadené na 950 hektároch. V okrese Spišská Nová Ves zaberajú 508 hektárov a v okrese Levoča 442 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Aj keď v porovnaní s vlaňajškom je táto plocha o čosi menšia, pokles nie je zavinený strachom pred zlodejmi. Odzrkadlil sa v tom len fakt, že regionálna komora tentokrát nemá zaevidovaných súkromných pestovateľov, ktorí nevstupujú na trh.
Keďže poľnohospodári druhý chlieb predsa len vysadili, zrejme sa už zmierili s faktom, že budú musieť opäť starostlivo dbať na ochranu svojej úrody. Podľa slov Ing. Sedlačka majú v tomto roku širšie možnosti. Spoliehajú sa síce aj na nový farmársky zákon, ktorý už počínanie zlodejov nekvalifikuje ako priestupok, ale trestný čin, no zároveň počítajú s tým, že aj tak bude potrené polia strážiť. Ak by vraj na to nestačili pracovníci družstiev a poľná stráž, privolajú si na pomoc policajné jednotky, takzvaných kukláčov, ktoré vlani skutočne zaúčinkovali. Ak teda budú ich opatrenia účinné, v tomto roku by malo byť na Spiši zemiakov pomerne dosť. Družstevníci totiž odhadujú, že z jedného hektára by mali zozberať vyše 20 ton.
Krádže na poliach však nie sú jediným problémom, ktorý pestovateľov zemiakov trápi. Len čo vlani horko-ťažko zachránili z úrody aspoň to čo sa dalo, hneď nastali problémy s odbytom konzumných zemiakov.
Poľnohospodári z juhu Slovenska zistili, že pestovanie skorých odrôd je pre nich veľmi výhodné. Začali ich vo veľkom pestovať a doslova nimi zaplavili trh. Naši pestovatelia sa potom s neskorými zemiakmi nemohli presadiť. Do konca minulého roka predali len 10-percent celkovej úrody. Obchod sa ako tak rozbehol až niekedy v januári, či februári, no to už museli zemiaky popredať za podstatne nižšiu cenu. Kým náklady na kilogram zemiakov mali šesť až sedem korún, predali ich po tri až štyri koruny, vysvetlil Ing. Sedlačko.
Tieto problémy poľnohospodári zo severnej časti Slovenska nenechali len tak a avízovali ich Ministerstvu pôdohospodárstva SR a tiež Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore. Podľa nich je nevyhnutné, aby sa centrálne inštitúcie zaoberali problémom a vyriešili otázku, koľko Slovensko potrebuje pestovateľov konzumných a koľko sadbových zemiakov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
