regióne. Ako pre náš denník povedala odborná lekárka z Nemocnice s poliklinikou (NsP) J. A. Reimana v Prešove Mária Hamarová, kým pred piatimi rokmi mali 299 ožarovaných pacientov, vlani už išlo o 595.
"Zhubné ochorenie prsníka je nepríjemné z viacerých hľadísk. Predovšetkým je to jeho závažnosť, stúpajúci výskyt, ale aj to, že sa posúva veková hranica. Dnes nie je zriedkavosťou, že takto ochorie žena mladšia ako 30 rokov a bohužiaľ príde do ambulancie už s pokročilým štádiom choroby," uviedol ďalší z odborníkov Jaroslav Lokša. Nutnosť riešiť súčasný stav ich motivoval k tomu, aby sa zapojili do medzinárodnej organizácie HOPE, ktorá vznikla v USA. Jej filozofiou je pomáhať ľuďom tak, aby si boli schopní pomáhať pri udržiavaní zdravia účinne a dlhodobo. "Kolektív lekárov a zdravotných sestier prešovskej NsP sa zapojil do týchto aktivít vlani v novembri s tým, že budeme pôsobiť v regióne Prešova. Náš projekt sme nazvali MAMAE a zamerali sme sa predovšetkým na študentky stredných a vysokých škôl, aby sme vychovali ďalších spolupracovníkov, ktorí budú šíriť osvetu," konkretizoval Lokša.
Ako formu využívajú prednášky, videokazety, ale nosnou časťou je nácvik samovyšetrovania prsníkov na silikónových maketách, kde sú aplikované hrčky. "Našim cieľom je predovšetkým odstrániť zábrany žien, hanbu či iné nepodstatné príčiny, aby dokázali vyhľadať pomoc načas. Často prichádzajú k lekárovi už s pokročilým štádiom ochorenia. Dokážu si nahmatať hrčku, ale prídu za nami až o poldruha roka a vtedy je už liečba veľmi komplikovaná," poznamenala Hamarová a dodala, že odkedy začali realizovať projekt medzi účastníčkami prednášok, zachytili aj niekoľko prípadov ochorení.
Prekvapujúco aj u 18-ročného dievčaťa. Možno aj preto sa po predchádzajúcich skúsenostiach doktor Marek Paľo kriticky vyjadril k vyslovenému nezáujmu o problematiku a vlastné telo zo strany vysokoškoláčok. Pritom zdôraznil, že najdôležitejšie je skoré odhalenie. V súčasnosti až 8 z 10 zmien na prsiach či v podpazuší nemusia znamenať zhubné ochorenie. Liečba v prvom štádiu choroby je úspešná až na 93 percent a pacientky po liečbe žijú 20 až 25 rokov bez problémov. Karcinóm prsníkov sa však nevyhýba ani mužom. Ich jedinou výhodou je podľa lekárov to, že na menšej ploche odhalia zmeny skôr ako ženy. Prvotných aj druhotných rizikových faktorov ochorenia je však veľa a preto odborníci odporúčajú ženám, aby sa venovali samovyšetrovaniu prsníkov aspoň raz mesačne a vyhľadali lekára pri akomkoľvek podozrení.
Na našu otázku, aká je čakacia doba na vyšetrenie, nám doktor Lokša odpovedal, že vo všeobecnosti asi 14 dní, v kritických prípadoch ihneď. Jedným dychom však poznamenal, že na jediný mamograf, aj to starej generácie, je Prešov spádovou oblasťou pre takmer celý kraj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
