Nikto nevie s určitosťou povedať, kedy sa objavili prvé koberce. Vraj pred vyše 3000 rokmi. Zároveň je to aj história vývoja, počas ktorej sa menili a zdokonaľovali vzory a farby.
K charakteristickým znakom perzských kobercov patria: druh vlákna, hustota jeho obruby - bordúry, materiál osnovy a pevnosť celej štruktúry koberca. Dodržanie týchto kritérií by mala robiť koberec jemným, mäkkým, ornamentálne ale aj farebne bohatým a stopercentne remeselne dokonalým.
Najčastejším materiálom perzských kobercov je ovčia vlna. Pre jemné koberce sa používa iba vlna z chrbta. Má vysoký lesk a je dlhá. Na osnovu sa používa bavlna alebo vlna z kašmírskych kôz. V niektorých častiach Indie som v dielničkách videl používať aj hodváb. Na moju zvedavú otázku, prečo používajú hodvábne koberce, lebo máme dostatok suroviny, ktorú v našom okolí spriadajú priadky morušové." Zvedavosť mi nedala pokoja a na druhý deň som už bol na farme, kde som mal možnosť sledovať malé priadky, spriadajúce cenné vlákna.
Každý z orientálnych kobercov nesie charakteristické rysy krajiny, oblasti a prípadne aj dielne svojho pôvodu. Patrí medzi ne aj spôsob viazania uzlíkov, symetrický a asymetrický. Prvému sa hovorí turecký, druhému perzský. Každý spôsob má viac modifikácií. Počet uzlíkov na štvorcový decimeter je rôzny. Záleží na dielni a tradícii výroby. U najjemnejších je to aj desaťtisíc na decimeter štvorcový. Väzba od 200 do 600 uzlov sa hodnotí ako hrubá. Od 600 do 1200 ako polojemná a od 1200 do 2000 jemná. Najžiadanejšie sú koberce o rozmeroch 1,30 m šírka a dĺžka okolo 3 metrov. Výjavy na kobercoch sú rôzne. Od geometrických cez vyobrazenia flóry a fauny, ktorá sa v danej oblasti nachádzala až po zobrazenie bojových výprav, prípadne výjavov zo života panovníka, pre ktorého bol koberec vyhotovený.
Zaujímavé sú modlitebné koberca. S tými sa môžu aj naši turisti stretnúť pri cestách do juhovýchodnej Európy. Viackrát som videl na hraničnom priechode moslimských cestujúcich, ako si vyberali svoj koberček a bez zábran si naň pokľakli, otočení k Mekke. Modlili sa, nedali sa nikým a ničím vyrušovať. Tieto koberčeky sa volajú namažliky. Charakteristický pre nich je rozšírený priestor (mihráb), začínajúci zhruba v polovičke koberca. Po bokoch sú zobrazené ruky, o ktoré sa veriaci opiera, keď sa pri modlení klania a čelom dotýka zeme. Na koberčeku je ešte malá jednofarebná plocha v tvare kosoštvorca, kde si veriaci uloží nejakú relikviu, napríklad kamienky z posvätnej Mekky.
Príťažlivé sú nomádske koberce, farbené výlučne prírodnými farbami. Napríklad červená sa vyrába z granátových jabĺčok. Kmene, žijúce v pohraničnej, afgánsko-iránskej oblasti, kde nemajú ovce, spracovávajú vlnu, z ktorej zhotovujú koberce iba v prírodných farbách. Preto, že sa zle farbia. Vo viacerých krajinách Strednej Ázie, ale hlavne v Indii a na Blízkom východe, pracujú pri výrobe kobercov vo veľkej miere deti a mladé dievčatá. Sedia od rána do večera, často v tmavých miestnostiach, pri domácky zhotovených rámoch a viažu uzlíky. Muži ako viazači pracujú len výnimočne. Táto práca je slabo platená a okrem toho k viazaniu sú potrebné šikovné mladé prsty. Zhotovenie koberca o rozmeroch 4 x 3 metre by viazačke, ktorá uviaže za deň až 10-tisíc uzlíkov, trvalo viac ako 3 roky. Preto som väčšinou pri ráme videl dve aj tri ženy, viazačky.
Aj keď perzské koberce životnosťou zväčša niekoľkonásobne prežívajú svojho prvého majiteľa, ich vlákna organického pôvodu majú tiež ohraničené trvanie. Majú síce neuveriteľnú odolnosť voči pošliapaniu, ale nie sú nezničiteľné. Od toho sa odvíja ich hodnota. Vo svete majú obrovskú popularitu. Ceny za ne stále stúpajú, nielen v štátoch vyspelej civilizácie, ale aj v krajinách ich pôvodu. Koberce nad 25 rokov, považované za starožitnosť, sa stali obľúbenou formou investovania kapitálu. Najlepšie je kúpiť perzský koberec priamo na mieste, kde bol vyrobený. A to nielen z hľadiska ceny, ktorá je viac ako o polovicu nižšia, ale aj vzhľadom k širšiemu výberu a záruke, že žiadny priekupník svojím neodborným zásahom nemohol koberec poškodiť.
Pri prechádzkach po príťažlivých súkoch (bazároch) v Istanbule, Damašku, Ammáne, ale aj po indických mestách, Nepále a v Strednej Ázii, som mal možnosť vidieť ojedinelé vzácne koberce. Z ich vzorov sálal dych dávnej histórie a spolu s nádherou farieb dotvárali nesmrteľnosť ich tvorcov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
