Mýtický vták Aztékov a Mayov
Viaceré krajiny majú v štátnom znaku vtáka, zväčša orla, ktorý zosobňuje statočnosť a silu. Majestátny orol je v erbe USA, Nemecka, Rakúska, Moravy a Sliezska, Rusko má dokonca orla dvojhlavého. Austrália prijala do znaku pštrosa a Guatemala kvesala. Kvesal je našej verejnosti málo známy, hoci je jedným z najkrajších vtákov sveta. Pre nádherný vzhľad sa stal mýtickým vtákom Mayov a Aztákov, ktorí ho považovali za posla nebies. Quetzacoatl, najmocnejší z aztéckych bohov, mal telo hada pokryté perím kvesala. Per stredoamerických Indiánov je kvesal symbolom slobody, alebo môže žiť len voľne, kým v zajatí rýchlo hynie. Kvesal sa vyznačuje nežným dvorením pri zásnubách, preto sa stal talizmanom a patrónom zaľúbených a milencov. Guatemala si zvolila kvesala za erbový symbol jeho podobu prijali na štátnu vlajku a znak, na poštové známky a nazvali po ňom svoju peňažnú jednotku quetzal. Jeho meno nesie aj jedna provincia a druhé najväčšie mesto krajiny.
Kvesal je rozšírený v stredoamerických Andách od južného Mexika po Kostariku. Patrí do rodu trogonov. Sú to lesné vtáky s príznačnou úpravou nohy; prvý a druhý prst smeruje dozadu, kým pri iných stromových vtákoch sovách, ďatloch či papagájoch sú dozadu obrátené vonkajšie prsty. Tvarom tela a veľkosťou kvesal pripomína bažanta, žiarivým pestrým operením súťaží s papagájmi a kolibríkmi. Samec má úzky chvost dlhý až 80 cm, na spodnej strane s bielymi perami, ktoré prekrývajú dlhšie zelené perá, z nich dve prostredné sú najdlhšie. Brucho má karmínovo červené, prsia, hlavu a chrbát lesklé, smaragdovo zelené. Našuchorený jemný chochol sa ťahá dopredu nad krátky žltý zobák. Samička je menšia, nemá dlhý chvost ani chochol. Je nenápadne sivohnedo sfarbená, len okraje krídel a chvosta má čierno-bielo pásavé.
Kvesal sa zdržuje v korunách stromov. Na zem nezletí ani napiť sa. Stačia mu dažďové kvapky a rosa na listoch. Je málo pohyblivý, zvyčajne posedáva nepohnuto na konároch a iba občas preletí. Živí sa hmyzom a drobnými plodmi. Väčšinou žije v pároch, ale na strome s plodmi sa ich neraz zhromaždí celý kŕdeľ. Ozýva sa hlasom, podobným soviemu.
Hniezdi vysoko na stromoch v dutinách. Na vajíčkach striedavo sedia obaja rodičia, samička v noci a cez poludňajšie hodiny. Samec pri sedení dáva pozor, aby si v tesnom priestore hniezda nepoškodil svoju ozdobu, chvostové perá. Chvost si preto prehodí cez chrbát a sedí obrátený hlavou k vletovému otvoru, pričom mu koniec chvosta vyčnieva von z hniezda. Mláďatá bývajú dve. Podobne ako v rozprávke o škaredom kačiatku, z ktorého vyrástla krásna labuť, aj ony sú škaredé. Rodičia ich spočiatku kŕmia hmyzom, odrastenejšie aj zelenými plodmi vavrínu. Asi mesiac staré mláďatá vyletia z hniezda; krátky čas ich otec ešte prikrmuje, kým matka o ne viac neprejavuje záujem.
V ostatnom čase počet kvesalov nebezpečne ubúda, preto v Guatemale vyhlásili jeho prísnu ochranu, zakázali jeho odchyt a vývoz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
