Azerbajdžanom ďalšia nádej, hoci za vlasy prichytená teória po remíze Turecka s Macedónskom ešte živí nádej.

Prehrali sme s mužstvom, ktoré nám jediným doteraz dalo v skupine góly.

Ak sme napísali, že vo Švédsku to bola prehra myslenia, čo sa trénerovi Adamcovi nepáčilo, časť z komentára považoval za neodborný názor, tak v Baku sme prehrali ešte čosi viac.

Zdravý úsudok.

Odkazovanie na smolu, či neprítomnosť športového šťastia, ktoré nám neumožnili dať asi z desiatich šancí ani jeden gól, by sa dalo akceptovať vo vyrovnanom zápase s kvalitatívne primeraným, rovnocenným súperom, kedy by sa na šanciach lámal chlieb. Herne sme boli podľa Adamca o dve triedy lepší. Išlo o to dať súperovi vôbec gól. Neobstojí, že súper, ktorý sa nám obrazne ako favoritom úctivo klaňal, je na príčine, že šťastie sa usmialo na neho a dal zo štyroch šancí dva góly. V takomto zápase nepremenenie šancí favorita je nie jeho smolou, ale neschopnosťou.

Bieda terajšieho nášho futbalu je aj v tom, že aj zo šokujúcej prehry, ktorá otriasla verejnosťou, chcú aktéri vytĺcť pozitívny kapitál. Hrali sme dobre. Zápas sa ale hrá na góly, v kvalifikácii sa nehodnotí krása, ale body.

Za postup na MS si federácia pripíše na konto vyše 200 miliónov Sk po prepočte z dolárov. Ďalšie milióny zo zisku po MS, z reklamných a televíznych práv podľa percentuálneho delenia, čo by v prípade Japonska a Kórei podľa odhadov odborníkov predstavovalo ďalších 200 miliónov Sk, aj za 4. miesto v skupine.

O toto sme prišli a tvárime sa, že sa nič nestalo.

Slovenský futbal je výkonnostne aj morálne na dne.

Naštrbili sa vzťahy medzi hráčmi a trénerom. Tréner strčí hlavu do piesku a povie, že nič sa nestalo. Vyrástli osobnosti na určovanie, ako a čo sa má hrať, namiesto toho, aby hľadali cestu, ako súpera zlomiť. Skutočné osobnosti typu Dubovského a Moravčíka nemáme.

Preto máme za sebou túto blamáž.

Autor: JÁN MIKULA, Baku-Bratislava

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.