Inak to nebolo ani za bývalej éry Vladimíra Mečiara.
Za nepriaznivý stav nesú zodpovednosť sami poslanci. Médiá si pravidelne všímajú nedisciplinovanosť zástupcov koalície i opozície na rokovaniach pléna. Časté zmeny zákonov svedčia o nízkej kvalite práce. Neraz sa stáva, že zákonodarci ani nevedia, o čom hlasujú. Je pravdou, že každý poslanec je odborníkom v niektorej oblasti, a preto sa vo všetkom ani nemôže vyznať. Časté sú však otázky typu: "Ktorý gombík mám stlačiť?" Nie je to tak dávno, čo si opozícia robila z niektorých vládnych poslancov posmech, že pred hlasovaním o novele ústavy dostali leták, ako majú hlasovať o množstve pozmeňujúcich návrhov.
V roku 1997 podľa Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR parlamentu nedôverovalo 67 percent oslovených a vláde 62 percent. Podľa nedávnych zistení odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu je najnedôveryhodnejšou inštitúciou na Slovensku parlament s 81 percentami. Vláde nedôverovalo takmer 77 percent oslovených.
Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že parlament je praktickým stelesnením politických vzťahov v krajine. Na zlý obraz parlamentu vplývajú podľa neho antipatie ľudí ku konkurenčným stranám, konflikty na parlamentnej pôde i nedisciplinovanosť poslancov pri hlasovaní. "Môže sa to prejaviť aj na zníženej neúčasti v budúcich voľbách," hovorí Mesežnikov. Nemyslí si však, že do konca volebného obdobia sa niečo v parlamente zmení. Mesežnikov: "V poslaneckej snemovni je určitá anonymita a to poskytuje alibistické zdôvodnenie správania. Poslanci ho nevzťahujú na seba, ale na iné strany."
Podpredseda parlamentu Béla Bugár tvrdí, že keď "sme boli opozícia my, toto sme nerobili, čo teraz HZDS a SNS. Žiadne urážky a ani ťahanie času". Bugár však vidí diel zodpovednosti aj v radoch koalície, ktorá má problém zabezpečiť uznášaniaschopnosť parlamentu. Oveľa viac ho však trápi to, že je členom vedenia a prvá kritika vždy dopadne na hlavu predstaviteľov parlamentu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
