bohatších krajinách nemajú rovnakú solventnosť a taktiež tam činovníci radi obmieňajú kádre. Hokejista Ján Smolko (na fotografii) to ale dokázal. Ba čo viac, zostáva v nemeckom Dorfene aj naďalej. Tento bývalý popradský hráč však veci hneď uviedol aj na pravú mieru: "Ja som bol dosiaľ spokojný, okrem toho mám tam rodinu a syn začal chodiť do tunajšej školy. Preto som nemal dôvod meniť klub."

Tento skúsený obranca po odchode z ŠKP rok pôsobil v nitrianskom kolektíve. Potom sa začala jeho anabáza v nemeckom hokeji. Najprv hájil farby Lauterbachu spolu s krajanmi Wittlingerom, Čajkom, M. Skokanom. Trénerom bol J. Skokan. V tomto tíme odohral rok, načal aj ďalší ročník, no po pár kolách prišlo zo zväzu stop, lebo klub nemal technickú kontrolu strojovne. Mužstvo sa rozpadlo, naši legionári sa museli rozhodnúť pre ďalšiu alternatívu. Wittlinger sa napríklad vrátil do Popradu a zahral si ešte extraligu, Smolko však zostal za hranicami a našiel si angažmán v Dorfene. "Na striedačke bol vtedy poľský kormidelník Slowakievicz z Noweho Targu a ten ma stiahol k sebe. Bolo to po prvej štvrtine súťaže." Mimochodom, Lauterbach po nútenej prestávke dostal neskôr výnimku a ocitol sa vo vyššej súťaži. Jano Smolko mal možnosť porovnávať úroveň zápolení na rôznych stupňoch aj v skupinách zápolení. V prv menovanom klube to bolo podľa neho náročnejšie. "V Lauterbachu sme hrali bez preháňanie pomaly iba desiati, vyťaženosť aktérov bola značná. V Dorfene sme mali tri päťky, takže námaha sa rovnomernejšie rozdelila na všetkých borcov."

Zdá sa však, že minulá sezóna bola posledná pre slovenského legionára ako aktívneho hráča. Už vlani dostal ponuku viesť mužstvo. Začal s prípravou, Dorfen mal pôsobiť v nižšej súťaži, ale predsa sa dostal napokon vyššie. Preto potom Smolko predsa len nastúpil na ľad. "Platí pravidlo, že za každého nového hráča a je jedno, či je to Nemec, Slovák alebo hocikto iný, musí klub zacvakať dosť veľké poplatky zväzu. Aby sa tomu predstavitelia vyhli, tak ma oslovili s tým, či by som to predsa ešte len neskúsil. Pravda, nešlo len o vyhnutie sa poplatkom. Keby som nemal výkonnosť, tak by som si už určite nepinkol." Smolko má 36 rokov, čo je hranica, keď treba uvážiť - ako ďalej. Hráčska kariéra sa schyľuje ku koncu a na rade je premýšľanie o budúcnosti. Trénerské preorientovanie sa mu prišlo vhod. Odtiahol veľkú časť prípravy a potom dokonca činovníci mu navrhli, či by nechcel byť hrajúcim trénerom. "To neprichádzalo do úvahy! Je to náročná súťaž na to, aby som to zvládol. Stal som sa však hrajúcim asistentom trénera." J. Smolkovi klub ponuku na trénerstvo zopakoval po tejto sezóne. V Nemecku platí systém licencií, on už predvlani mal na starosť mládež a neskôr koketoval s dospelými, takže mal dvojročnú výnimku. "Musím si však licenciu už urobiť v Nemecku a treba dodržať postupnosť. V júli mám ešte jedno sústredenie, po ňom by som mal mať papiere v poriadku." Náš hokejista dostal dôveru, stane sa jednak šéftrénerom v celom klube a okrem toho na jeho pleciach bude ležať ťarcha práce s prvým tímom dospelých. "Je to pre mňa nová motivácia. Roky pribúdajú a treba sa orientovať aj iným smerom. Pravdaže, keby som bol postavený pred alternatívu, či si chcem ďalej obúvať korčule, nepovedal by som, že nie. Dostal som však dve alternatívy hráčsku a kormidelnícku, pristal som na tú druhú. Prirodzene, požadoval som záruky, lebo skočiť odrazu k tímu seniorov nie je sranda, aj keď je značný rozdiel medzi tunajšími a tamojšími pomermi. Podpisom zmluvy na dva roky mám nádej, že niečo môžem začať budovať." Ostrieľaný bek urobil dobre, vedel totiž aj to, že po čase by už nemusel byť aktuálny návrh na prevzatie postu lodivoda.

Na začiatku 80. rokov vstúpil na scénu medzi dospelými pod Tatrami. Ako odchovanec popradského hokeja prešiel všetkými kategóriami. Má za sebou hokejové štvrťstoročie a za nošu poznatkov, skúseností, dojmov. Určite ich využije v ďalšej životnej etape. Keďže momentálne práve v ŠKP oslovujú svojich bývalých hráčov a prehovárajú ich k návratu, boli sme zvedaví, či aj on dostal takúto otázku. "Poviem to takto: odišiel som s určitým kreditom, ťažko je potom na to nadviazať. Niežeby by som si netrúfol, hoci nemám až taký prehľad o extralige, ale neviem, ako by som zareagoval, keby to bolo aktuálne. Inak, milo ma prekvapili funkcionári Nitry v čase, keď som bol v Lauterbachu. Spýtali sa ma, či by som sa nevrátil. Bol som akurát po operácii krížneho väzu, stretli ma s barlami, keď som od decembra do marca maródoval, takže nebolo z toho nič." Smolko sa považuje stále za Slováka, hoci možno v Nemecku zostane ešte veľmi dlho. Žiadosť o nemecké občianstvo si nedal. "Nie je to také jednoduché, ako si niekto myslí. Verím, že zase si rozšírim vedomosti, obzor, lebo pozerať sa na hokej zo striedačky je iné ako ho hrať medzi mantinelmi." Určite sa bude spoliehať aj na slovenských borcov, ktorí v Dorfene zostávajú. Hoci sa vyskytli nejaké komplikácie. "Cudzinci-športovci musia podľa nového nariadenia zarábať oveľa viac než dosiaľ. Mám na mysli minimálnu mzdu. Pre také kluby ako Dorfen, malé mestečko, to bude finančne náročné. Na druhej strane práve tu funkcionári doteraz vyplatili každému všetko do poslednej marky, čo ani v tejto krajine nebýva zvykom. Sám som preto zvedavý, ako to dopadne, ale predpokladám, že kvalita kádra zostane zachovaná," dodal už asi nadobro bývalý hráč a novopečený lodivod Ján Smolko.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.