súvislosti s krízou verejných financií nemeckej metropoly prijala rozhodnutie vystúpiť z krajinskej vlády.
Lídri berlínskej organizácie SPD, ktorá spolu s kresťanskými demokratmi mesto riadila spoločne od roku 1991, o vystúpení z komunálnej koalície rozhodli na neverejnom zasadaní. Predseda regionálnej SPD Peter Strieder po stretnutí oznámil, že sociálni demokrati požiadajú o zorganizovanie predčasných volieb vlády 3,5-miliónovej metropoly.
Stojanov bude opäť kandidovať za prezidenta
Sofia (TASR) - Bulharský prezident Petar Stojanov včera vo verejnoprávnom rozhlase oznámil, že sa v prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia koncom roka 2001 alebo začiatkom budúceho roka, bude uchádzať o priazeň voličov.
Podľa vlastných slov by sa Stojanov nedokázal nečinne prizerať prípadnému premrhaniu dosiahnutých výsledkov. "Som prezidentom štátu, ktorý sa rozhodol pre ťažkú cestu a ktorý zaplatí mimoriadne vysokú cenu v prípade, že ju neabsolvuje do konca. Krajina sa nesmie vzdať úlohy bezpečného a stabilného štátu v regióne," zdôraznil Stojanov.
V budúcich prezidentských voľbách sa Stojanov na rozdiel od úspešnej kandidatúry v roku 1996 nechce uchádzať o priazeň voličov ako kandidát vládneho Zväzu demokratických síl (SDS), ale ako nezávislý.
Postsovietske republiky o zóne stability
Kyjev (TASR) - Ukrajinský prezident Leonid Kučma v otváracom prejave summitu prezidentov neformálneho združenia GUUAM včera v krymskej Jalte označil za prelomovú súčasnú etapu jeho rozvoja.
Združenie vzniklo v roku 1997 a v názve má začiatočné písmená piatich postsovietskych krajín: Gruzínska, Ukrajiny, Uzbekistanu, Azerbajdžanu a Moldavska, ktoré sú zároveň aj členmi Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).
Kučma v úvodnom vystúpení uviedol, že členské krajiny tohto združenia spája najmä spoločná zainteresovanosť na maximálne efektívnom využití výhod svojej geografickej a geopolitickej polohy.
Podľa neho GUUAM nepredstavuje hrozbu záujmom iných krajín a je zamerané na dosiahnutie stability na území jeho členov.
Francúzsko zasiahol štrajk väzenských dozorcov
Paríž (TASR) - Štrajk francúzskych väzenských dozorcov, ktorí požadujú bezpečnejšie pracovné podmienky, včera ochromil prevádzku mnohých väzení vo Francúzsku. V niekoľkých prípadoch musela zasahovať aj polícia.
Na odstránenie blokády jednej z väzníc v južnom Francúzsku použila polícia slzotvorný plyn. V deviatich ďalších väzeniach policajní príslušníci rozháňali štrajkujúcich, ktorí znemožňovali správcom a návštevníkom vstup do väzenských objektov a bránili aj prevozu uväznených osôb na súdne pojednávania.
Podľa francúzskych väzenských úradov protesty v rámci tzv. Dňa mŕtvych väzníc postihli najmenej 131 z celkovo 186 väzníc v krajine.
J.Habermasovi Cena mieru Nemeckého knižného obchodu
Frankfurt (TASR) - Známy nemecký filozof a sociológ Jürgen Habermas sa stane držiteľom tohtoročnej Ceny mieru Nemeckého knižného obchodu.
Habermas je všeobecne považovaný za najvplyvnejšieho nemeckého mysliteľa ostatných 30 rokov. Podľa organizátorov dostane 71-ročný filozof mierové ocenenie okrem iného za prínos k usmerňovaniu nemeckej demokracie svojou angažovanosťou i kritikou.
Korene Habermasovho diela nadväzujú na tradíciu nemeckej filozofie od Kanta po Marxa, pričom jeho meno sa spája s Frankfurtskou školou kritických teoretikov, ktorá si prerazila cestu štúdiou vzťahov myšlienok Marxa a Freuda.
Cenu dotovanú sumou 25.000 nemeckých mariek Habermasovi udelia 14. októbra počas frankfurtského knižného veľtrhu.
Pobúrenie nad škandalóznym rozsudkom smrti
Madrid (TASR) - Španielska tlač včera priniesla rozhorčené články namierené proti trestu smrti v Spojených štátoch amerických po tom, čo floridský súd uznal za nevinného španielskeho občana, ktorý strávil štyri roky v cele smrti.
Joaquín Martínez bol v roku 1997 po usvedčení zo spáchania vraždy prvého stupňa odsúdený na smrť v elektrickom kresle. V roku 1995 údajne zabil jedným výstrelom a 23 bodnými ranami Sherrie McCoyovú v jej vlastnom dome neďaleko Tampy. Za vraždu jej priateľa Douglasa Lawsona dostal doživotný trest. Podľa obžaloby ich Martínez zavraždil preto, že mu dlhovali peniaze.
Trest smrti nad Martínezom vyvolal v Španielsku značné protesty, pretože tam ho v zákonníku nemajú. O omilostenie Martíneza požiadal španielsky kráľ Juan Carlos i pápež Ján Pavol II.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
