vnútra Stanislav Gross, je spomienkou na minulosť ako hrom. Pred delením štátu totiž nebolo v bývalom Československu rokov 1990-92 výbušnejšej témy, než lustrácie.
Iba pre najmladších a zlášť ťažkých sklerotikov: Lustrácie, slovensky "presvecovanie, presvietenie", je akt, ktorým sa na základe zákona vylúčili z pôsobenia v štátnej správe, ústavných orgánoch, bezpečnostných zložkách a pod. osoby pôsobiace za komunizmu pod tzv. 12. správou ŠtB (boj s vnútorným nepriateľom) ako zamestnanci či agenti. A takisto sa zákon vzťahoval na najvyšších komunistických funkcionárov. Kvôli lustračnému zákonu napríklad musel predčasne skončiť svoju misiu v Kanade veľvyslanec Rudolf Schuster. Pôvodne bola platnosť normy do decembra 1996, v ČR sa predĺžila na ďalších päť rokov. V SR, ktorá prevzala do svojho právneho poriadku všetky federálne normy, expiračná doba prirodzene vypršala. Čo je horšie, pod Tatrami sa zákon škandalózne obchádzal aj v čase účinnosti.
Vyhlásenie Grossa, že pred desiatimi rokmi bolo vydaných cca sto falošných osvedčení ako "negatívny", a to pracovníkom ministerstva obrany (!!), vyvolala v ČR šokovú vlnu. Nie preto, že - ako Gross dodal - ešte dodnes pôsobí v rôznych zaradeniach v armáde ČR, teda členskej krajiny NATO, osem ľudí s falošným "lustrákom". Za to Česko z aliancie určite nevyhodia. Najmä ak zvážime, že "průser" sa prevalil práve v súvislosti s novými previerkami v armáde, ktoré sa už dejú na základe prísnych štandardov NATO, podľa zákona o utajovaných skutočnostiach (pandant bol prijatý nedávno aj u nás).
Šokom je Grossova informácia z dvoch iných dôvodov. V Česku lustrácie zostali dodnes predmetom obrovských polemík medzi ich ľavicovými odporcami a pravicovými zástancami. Objav socialistického ministra takto prichádza do pražského politického ringu ako zničujúci argument proti obhajcom lustrácií a má viacero česky špecifických, vnútropoliticko-predvolebných hrotov. Tie nám na Slovensku môžu byť srdečne ľahostajné.
Nie tak už druhý dôvod šoku: Podľa súčasného ministra obrany ČR Tvrdíka sa totiž falošné lustračné osvedčenia nerozdávali omylom či nejakým švindľom subalterných úradníkov, ale "na základe politického rozhodnutia". Podozrenie, že išlo o tichý súhlas najvyšších špičiek federálneho štátu, ktoré stáli pred problémom kde vziať "odborníkov" do vojenskej kontrarozviedky (za rok-dva údajne nemohli vyrásť na stromoch), je mohutné, lebo naozaj ťažko si predstaviť taký masový podvod na vnútre bez politického krytia. Tomu nasvedčuje mimo iných príznakov najpresvedčivejšie fakt, že na čele federálneho vnútra stáli v kritických rokoch °91-92 najväčší zástancovia lustrácií v celej federácii - minister Ján Langoš a námestník Jan Ruml. Nebyť "vyšších" dohôd, boli by práve títo dvaja nečinne kibicovali??
Je fakticky nepriamym dôkazom politického komplotu, ak Ruml v českej tlači priznáva, že mu masa negatívnych "lustrákov" bola nápadná od počiatku, ale nič sa s tým nedalo robiť, keďže rezort obrany odmietal vnútru posielať vyčerpávajúce podklady. Ak je to tak, pre takých komunistobijcov ako Langoš a on predsa nemohlo byť nič jednoduchšieho, než otvoriť kauzu na najvyššej politickej úrovni (koaličná rada fungovala aj vtedy!) a donútiť šéfa obrany Dobrovského, aby lustračné "suroviny" dochvíľne a poctivo chodili. Neurobili tak. Prečo?? Núka sa jediná, síce špekulatívna, ale odpoveď - lebo už na najvyššej úrovni bola kauza prejednaná a "zatvorená"
Český import má dva domáce rozmery. Po prvé, ide o Tvrdíkovu informáciu Stankovi, že aj v slovenskej vojenskej kontrarozviedke pôsobia držitelia falošných federálnych "lustrákov". To je vcelku pochopiteľné a prekvapením by bol opak. Poriadne korenie však tomu dodáva generál Tuchyňa, podľa ktorého na obrane ešte dnes pracujú ľudia, ktorí vyzvedajú pre cudzie mocnosti. Upozorňoval na to aj Kanisa, vo veci sa ale nekonalo. O motiváciách tohto poslanca si netreba robiť ilúzie, minimálne by mal dovysvetliť, prečo s informovaním nepokračoval až po Radu obrany štátu. V každom inom štáte by ale takéto vyhlásenie Tuchyňu, ktorý predsa len nie je hocikto, vyvolalo zemetrasenie - ticho, ktoré sa rozhostilo nad Slovenskom, doslova kričí. Zvlášť v porovnaní s ČR, kde sa naopak všade prizvukuje, že odhalení "lustráti" pracujú v nízkych funkciách a nemajú prístup k ničomu.
Po druhé. Jan Ruml, ktorý je dnes senátorom, už v českej tlači pripustil svoju politickú zodpovednosť - a on to bol "iba" námestník. Ministrom bol Ján Langoš. Jeho komentár vo včerajšej tlači veští, že potratil súdnosť; kauza vraj vznikla preto, lebo on - na Slovensku!! - dáva návrh novely zákona o utajovaných skutočnostiach a eštébáci sa rozhodli takto obetovať svojich agentov (!!), aby "vlastné previerky oddialili".
Toto nemá komentár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
