zdvojnásobil, píšu Matthew Sturm a jeho kolegovia z US Army Cold Regions Research & Engineering Laboratory vo Fort Wainwrighte v odbornom časopise Nature.
Vedci porovnali letecké snímky, ktoré boli zhotovené v rokoch 1948-50 pri hľadaní ložísk ropy, s novými zábermi z rokov 1999 a 2000. V oblasti s rozlohou 320 kilometrov štvorcových, ktorej prevažná časť leží severne od hranice rastu stromov, sa drasticky zvýšil priemer jednotlivých druhov krov, najmä trpasličích briez, vŕb a jelší. Tieto kry sa rozšírili aj do oblastí, kde predtým nerástli a obsadili voľné miesta medzi rastlinami.
Keďže vplyv človeka na skúmanú oblasť je minimálny, vedci sa domnievajú, že mimoriadny rast krov zapríčiňuje globálne otepľovanie. Severoamerická Arktída, doteraz považovaná za zdroj skleníkového oxidu uhličitého (CO2), by ho mohla začať vo zvýšenej miere akumulovať. To isté sa stalo pred asi 8000 rokmi, keď sa Arktída oteplila na konci poslednej doby ľadovej. Vtedajšie mierne podnebie podporovalo šírenie krovín. Okrem toho vznikli rozsiahle rašeliniská, ktoré slúžili pre CO2 ako "kotliny" a tento plyn na dlhý čas z atmosféry odobrali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
