rozvahou, iní bezhlavo… Do katégorie tých druhých patrí aj 53-ročný Ján F. z Vranova nad Topľou. Zrejme mal, ako sa vraví, "veľké oči", pretože jeho podnikateľské aktivity prokurátor kvalifikoval ako trestný čin podvodu, ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.
Podľa obžaloby mal v marci 1999 v sídle eseročky Ovolaguna na Staničnom námestí v Košiciach, prevziať od Jozefa T., majiteľa uvedenej firmy, 2 070 000 korún. Presnejšie, na základe zmluvy o pôžičke sa zaviazal, že požičané peniaze použije výlučne na "odťaženie" dvoch nehnuteľností - budovy benzínového čerpadla a parcely s rozlohou 806 metrov štvorcových, na ktorej stojí… Obžalovaný sa súčasne zaviazal, že do troch dní od podpísania zmluvy preukáže veriteľovi, ktorý mu požičal viac ako dva milióny, že obidve nehnuteľnosti boli prevedené do jeho vlastníctva a že nimi ručí za splnenie svojho záväzku voči nemu. Pôžička bola splatná do troch mesiacov…
"Pri uzatváraní zmluvy o pôžičke s Jozefom T., som sa žiadneho podvodu nedopustil. Je pravda, že som si peniaze od neho požičal, ibaže nešlo o dva milióny, ale o jeden a pol milóna korún," bránil sa v prípravnom konaní Ján F. Tvrdil tiež, že väčšiu časť finančných prostriedkov chcel použiť na rekonštrukciu benzínovej pumpy, aj to, že už pri podpísaní zmluvy s majiteľom firmy Ovolaguna, mal rozbehnuté rokovania a prísľub finančnej spoločnosti z Pardubíc, že mu do 40 dní poskytnú úver 1 100 000 USD!!! Bol v tom však malý háčik. Poskytnutie úveru bolo viazané na zloženie akontácie vo výške 20 percent z 1,1 milióna USD za predpokladu, že predloží zaujímavý podnikateľský plán a jeho projekt financovania...
Trvalo niekoľko mesiacov, kým uvedenú kauzu súd začal pojednávať. Najprv nebol obžalovaný spokojný s obhajcom, ktorého si zvolil na plnú moc, potom s advokátkou, ktorú mu ustanovil súd. Neskôr, raz neprišiel na pojednávanie on, druhý raz chýbal poškodený… Nakoniec Ján F. požiadal, aby senát Krajského súdu v Košiciach pojednával v jeho neprítomnosti. Toto jeho rozhodnutie, zrejme vzbudilo nedôveru u poškodeného. "Som podnikateľ a nebaví ma donekonečna chodiť na súd a zbytočne strácať čas. Keď sa na pojednávanie dostaví obžalovaný, ja predvolanie na súd nedostanem, a to aj napriek tomu, že som sa zdržiaval v mieste bydliska. A naopak, ak mi predvolanie doručia, nepríde obžalovaný… Zdá sa mi to nanajvýš podozrivé… Nemám dôveru v tento senát a preto vznášam námietku zaujatosti," vyhlásil Jozef T. z pozície poškodeného.
Rozčuľoval sa však neoprávnene. Ukázalo sa totiž, že súd mu predvolanie na pojednávanie zaslal, ibaže on si zásielku na pošte nevyzdvihol…Keďže, ani po tomto vysvetlení Jozef T. nemienil svoje rozhodnutie korigovať, súd v intenciách Trestného poriadku o jeho námietke rozhodol. Dospel k záveru, že senát nie je vylúčený z konania. Kým sa tak stalo, sebavedomý podnikateľ sa na chodbe pred dverami pojednávacej siene ďalej rozčuľoval: "…a že mafia je vonku. Nie, to tu, na súde je mafia a ešte platená z našich daní…" Po návrate do súdnej siene sa ešte nejaký čas správal arogantne. Odmietol vypovedať s tým, že trvá na výpovediach z prípravného konania a mužov v talároch "potrestal" nasledovne: "Pred dvoma týždňami som si to ešte pamätal, ale pre zdĺhavosť konania, si na to už nepamätám…" Upokojil sa až po prečítaní výpovedí, ktoré urobil pred vyšetrovateľom. Vyplynulo z nich, že s obžalovaným sa osobne poznal asi pol roka predtým, ako ho požiadal o pôžičku. Súhlasil, že mu vyše dvojmiliónovú sumu, ktorú potreboval požičia, ale na jej krytie, žiadal zábezpeku. Ján F. mu ponúkol benzínovú pumpu. "Vedel som si predstaviť, že keby došlo k navŕšeniu ceny benzínky minimálne o 50 percent, vzhľadom k tomu, že išlo o pôžičku na krátky čas, bol by to veľmi dobrý biznis," vyhlásil Jozef T. Po realizácii právnych úkonov súvisiacich s podpisom zmluvy a dohodnutými záväzkami, došlo k vyplateniu dohodnutej sumy. Z týchto peňazí zaplatil obžalovaný iný dlh, resp. pôžičku.
Hovorí Ľubomír Ch.: "Presný dátum si už nepamätám, ale niekedy v polovici roka 1998 prišiel za mnou obžalovaný, že súrne potrebuje 450 tisíc. Súhlasil som s tým, že za uvedenú sumu bude ručiť benzínovou pumpou. Doniesol list vlastníctva a vtedy som zistil, že skutočnou vlastníčkou nehnuteľnosti je deho dcéra. Po vybavení jej splnomocnenia a ďalších náležitostí, som Jánovi F. peniaze požičal. V septembri 1999 mi peniaze vrátil, resp. ich za neho vyplatil Jozef T. Spolu s úrokmi mi vrátil 472 tisíc korún. Ja som následne zrušil zabezpečovacie právo na benzínovú pumpu, pričom jej výlučnou vlastníčkou sa opäť stala dcéra obžalovaného."
Jozef T. bol presvedčený, že už nič nestojí v ceste tomu, aby došlo k prevodu benzínovej pumpy na jeho meno. To sa však nestalo, lebo na katastrálnom úrade vysvitlo, že je opäť "zablokovaná"… Je teda zrejmé, že obžalovaný nehral čistú hru, otázna je však výška škody. Jozef T. potvrdil, že mu z požičanej sumy vrátil spolu 770 tisíc korún a ako zábezpeku na ďalších 500 tisíc korún, mu dal Opel Tigra. Problém je však v tom, že kým obžalovaný tvrdí, že si požičal jeden a pol milióna korún, podnikateľ trvá na tom, že išlo o 2 070 000 korún. "Niet sa o čom baviť. Koľko u notárky podpísal, toľko som mu dal," vyhlásil Jozef T.
Súd neuzavrel kauzu verdiktom kvôli sťažnosti, ktorú podal poškodený v súvislosti s námietkou zaujatosti senátu, o ktorej musí rozhodnúť Najvyšší súd SR . Či sa tak stane, záleží na Jozefovi T., ktorý si vyžiadal čas na rozmyslenie, kým sa poradí so svojím právnym zástupcom, či na sťažnosti zotrvá, alebo ju vezme späť. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
