pridal ďalšie tri góly. "Skuhravý potopil Kostariku," znel na druhý deň titul v talianskom Gazetta dello Sport. A vzápätí podpísal s robustným čsl. útočníkom zmluvu účastník Serie A FC Janov. Za rekordných 3,5 miliárd talianskych lír. Rekordnú prestupovú sumu, podľa súčasných kurzov prepočítanú na 115 miliónov Kč, prekonali až v roku 1996 prestupy Poborského a Nedvěda do Manchestru United resp. Lazia Rím. V Taliansku sa Skuhravému darilo, patril k najlepším strelcom Serie A. A zároveň aj ku jej nakontraverznejším hráčom, "Bombero", "Rambo" či "Superman", ako ho prekrstili talianski tifosi, sa dokázal postarať o vzruch na ihrisku i mimo neho. Tridsaťpäťročný Tomáš Skuhravý dnes pôsobí vo vedení čerstvého účastníka Pohára UEFA Marily Příbram.

Ste marketingovým manažérom Marily Příbram. Mužstvo sa dostalo do Pohára UEFA, nechýbalo veľa, skončilo by aj v Lige šampónov. Spokojnosť?

"Bola to vôbec prvá sezóna, v ktorej sme sa dostali do európskeho pohára. Samozrejme, že by viac tešila Liga šampiónov a to 2. miesto... Myslím však, že chlapci si to prehrali sami, hlavne tým, že nebodovali naplno v zápasoch, kde išlo o priame kontry, teda s Olomoucom a Drnovicami. V týchto domácich zápasoch sme mali vyhrať."

O takom Olomouci sa viedli onakvejšie diskusie. Rozhodcovia, karty, pofidérne penalty, vraj tí Hanáci veľmi túžili po účasti v Lige šampiónov. Čo vy na tieto šuškandy?

"Pri stretnutiach Olomouca som nebol, to po prvé. Po druhé, k rozhodcom sa ja zásadne nevyjadrujem, takže, to musia hodnotiť iní ľudia."

Pôsobíte v Příbrami, určite však vo vás aj naďalej bije sparťanské srdce.

"Presne tak."

A keď hrá Sparta - Příbram? Vtedy to asi bude ťažšie.

"Určite, ale každopádne: pôsobím v Příbrami, fandím Příbrami."

Skúsme jeden dátum: 23. jún 1990. Červen, po vašom.

"Majstrovstvá sveta. Kostarika."

Dali ste tri góly hlavou...

"A štvrtý, tiež hlavou, mi rozhodca neuznal. Že som fauloval hráča, ktorý sa pošmykol..."

Ten zápas vás katapultoval poriadne vysoko.

"Pre mňa to bol veľký odrazový mostík v mojej kariére. Na základe tohto zápasu so mnou Taliani podpísali zmluvu, takže na to rád spomínam."

A tie tri uznané góly hlavou sú štatisticky vedené ako ojedinelé. Nikdy pred vami ani po vás sa nikomu nič také na MS nepodarilo. Záleží vám trebárs na tom, aby tomu tak dlho nebolo? Aj keď neviem, či sa niekomu odvtedy podarilo dať napríklad dva góly hlavou...

"Záleží mi na tom. Jednak som bol druhý najlepší strelec MS aj vďaka týmto gólom. A samozrejme, ešte sa to nikomu inému nepodarilo! Mňa to len teší."

Toto Schilacci, taliansky útočník, vás predbehol o gólik. Dal šesť, vy ako druhý najlepší strelec MS 1990 päť gólov. Mrzelo, či mrzí to?

"Určite. Myslel som si, že skončíme obaja prví. Svoj posledný gól však dal Schilacci z penalty takže to beriem tak, ako by sme boli rovnako prví."

Celkovo: MS 1990?

"Bol to krásny zážitok! Boli sme tam so skvelou partiou, s trénermi Ježkom a Venglošom, pre Českslovenskú republiku sme dosiahli úspech, urobili jej dobrú reklamu. A nielen jej. Vtedy vlastne začali odtiaľto väčšie prestupy hráčov, pootvorili sa dvere, začalo sa chodiť hrávať do zahraničia."

Partia na šampionáte vraj bola skvelá. Dosť rozporuplne sa však hodnotilo prijatie K+K, teda dvojice Kubík a Knoflíček, ktorí ešte v socíku emigrovali, nehrali teda kvalifikáciu a objavili sa v kádri v Taliansku. Vraj to bolo rozporuplné aj v samotnom mužstve.

"Nie. Takto nie. Myslím, že oni zapadli do kolektívu výborne a hneď. Prebrali sme si, prečo išli von, ale v tom kolektíve boli naozaj hneď. Tam bola naozaj partia ,niečo také, ani nehrozilo."

Čo iná dvojica - Ježek a Vengloš?

"Povedal by som, že to bola najlepšie zohraná trénerská dvojica u nás."

Prestupovali ste zo Sparty do FC 1893 Genoa. Z klubu založeného v roku 1893 do klubu založeného v roku 1893, veď ten druhý to mal aj v názve.

"Registroval som to."

A?

"Bola to veľmi krásna symbolika a ja som na to rád myslel. Pripomínalo mi to partiu na Sparte, chlapcov... Výbornú partiu sme však mali v Janove, nakoniec, prvé dva roky sme hrali Pohár UEFA."

Hneď prvá sezóna vám vyšla fantasticky. Vy ste strieľali góly, mužstvo skončilo štvrté, pred ním len Sampdoria, milánsky Inter a AC, za ním AC Turín, Juventus, Parma, Lazio, AS Rím, Neapol...

"Bolo to krásne. My sme však mali výborný mančaft, darilo sa nám, vyhrávali sme so slávnymi klubmi, ktoré predtým vyhrávali taliansku ligu, poháre. A hrali sme pekný futbal, na nás chodilo doma 50 tisíc divákov. Na každý zápas!"

Miláno a Janov sa vtedy hodnotili ako hlavné mestá talianskeho futbalu. Žiaden Rím či Turín.

"Presnejšie, z tých miest, ktoré mali v lige dva kluby, bol Janov najlepší. Sampdoria bola stále vysoko, darilo sa nám, keď sa to zrátalo bodovo, viedol Janov. Ľudia v Janove na to obdobie spred desiatich rokov spomínajú doteraz."

Sampdoria bola majstrom, FC Janov hrával Pohár UEFA, postupoval cez Oviedo, Steauu, Dinamo Bukurešť, FC Liverpool, raz vypadol až v semifinále s Ajaxom. Teraz? Obaja Serie B. Druhá liga.

"Práve to..."

Ľudia asi na vašu éru spomínajú s nostalgiou.

"My sme im to však pripomenuli pred týždňom, boli za tú pripomienku vďační."

???

"Práve pred týždňom som bol v Janove. A hral som tam futbal. Po siedmich rokoch! Hrali sme jeden benefičný zápas, janovský tím spred desiatich rokov, pred 50 tisíc divákmi, bolo to úplne šialené... Tak ak pred desiatimi rokmi, tam sa však futbalom stále žije."

Sentiment, nostalgia? V každom prípade to asi boli poriadne emócie.

"Viete to vám až zaplesá srdiečko. Mne bolo až do plaču. Po siedmich rokoch mimo futbalu, zrazu prídete, 50 tisíc ľudí, prídete na ihrisko, zahlásia vaše meno a tam to doslova vybuchlo! Po siedmich rokoch! To je niečo iné, tu akurát počúvate piskot, nič iné."

V Taliansku ste vraj pomáhali nejakému ťažko chorému chlapčekovi.

"Robili sme to však ako celé mužstvo. Vybrali sme si malého chlapčeka alebo dievčatko a sponzorovali sme im, teda platili sme im liečenie. Konkrétne tento mal leukémiu."

A ten chlapček? Teda už to asi nebude chlapček...

"Minulý týždeň tam bol tiež, stretli sme sa, má dvanásť rokov, žije normálny život."

To znamená, že už je zdravý?

"Áno, už je v pohode, je vyliečený."

Benefícia bola venovaná komu? Tomu chlapcovi?

"Nie, nie. Hráčovi. Volá sa Luca Signorini."

Váš bývalý spoluhráč?

"Áno, presne."

Stalo sa mu niečo?

"Dostal rakovinu svalov, robili sme teda benefíciu preňho. Hovorím, bolo tam 50 tisíc ľudí, ja som nehral futbal prakticky sedem rokov, zrazu 50 tisíc ľudí a všetko sa išlo zblázniť. To je niečo! Nie ako tu, tu nie je vôbec nič vidieť."

V Taliansku sa teraz dobre vodí Řepkovi vo Florencii a Nedvědovi v Laziu.

"Robia výbornú reklamu Českej republike a myslím si, že do špičkových mužstiev dobre zapadli. Patria k oporám svojich mužstiev a robia nášmu futbalu dobré meno. Myslím, že to sa podarilo aj mne, nakoniec bol som prakticky prvý náš hráč v Taliansku, pootvoril som trochu dvere..."

Krátko ste boli aj v Sportingu Lisabon. Vaše hodnotenie tejto časti vašej kariéry?

"Á, tak to by som ani nijako hodnotiť nechcel. Tam sa mi neviedlo dobre. Ja som do Sportingu Lisabon prišiel vtedy, keď hral Sporting o prvé miesto. Hneď som sa zranil, nehral som. Celý Sporting bol na tom podobne, keď hral jeden z rozhodujúcich zápasov s Portom, chýbalo 5-6 hráčov, prehral s ním aj doma. Pre mňa však sezóna prakticky skončila."

Spomínali sme Ježka a Vengloša. Čo Máčala, ktorý viedol ČSFR v kvalifikácii na ME 1992? Vraj ste s ním nevychádzali dobre? Mali ste vraj nejaké problémy...

"Nie, nemal. Ja som nikdy nemal problémy so žiadnym trénerom."

Medzi pospolitým ľudom obiehala taká pripoviedka, že ste pred ním demonštratívne, pred, či po nejakom kvalifikačnom zápase, popíjali škótsku whisky.

"Nie, nie... To vôbec nebolo. To je typ: "jedna baba povedala." To je vždy takto, niečo sa porozpráva nad pivom, nad ďalším sa pridá a už to ide."

Ale pri vašom prvom reprezentačnom sústredený vás poslali domov a bol ste exemplárne potrestaný. Vraj ste boli s nejakou slečnou...

"To som bol! Tu však môžem pokojne odprisahať, aj keď ja nikdy neprisahám na svoje deti, alebo podobne, že som mal 17 rokov a boli tam starší hráči, ktorí už fungovali medzi sebou. A že za mnou, sedemnásťročným, prišla do Nymburku moja mama! Sedeli sme na parkovisku, v aute. Prišiel pán Kocek (vtedajší predseda futbalového zväzu - pozn. red.), ja som prišiel po ňom, potom sa rozprávalo, že kde som ja bol. Niekto videl, že v aute s nejakou ženou a už sa to viezlo. A s kým som tam ja bol!? Moja mamka, tá už nežije, tá by mi to potvrdila... Že s nejakou slečnou! Také výmysly! To je úbohosť, to je strašne úbohé, takéto výmysly, niečo najhoršie na svete!"

Keď ste odišli do Janova, ku talianskym profíkom, začali ste zarábať skvelé peniaze... Zmenil sa vzťah okolia u nás ku vám? Zvyčajne to tak býva.

"Zmenil sa úplne! Aj preto tvrdím, že mne dalo Taliansko veľa. Pre Talianov je futbalista na prvom mieste, oni sami vraveli, že je viac ako politik... Tam sa nebavia ľudia v zmysle, že ten zarába, toľko zarába a prečo? Bavia sa o tom, že je taký a taký hráč. Je to férové, tá komunikácia, bavia sa s vami na úrovni. Nie ako tu! Škoda reči!"

Bolo to možno preto, že o vás išli chýry, že ste zhýralec, ktorý má rád šampanské, rýchle autá, je obklopený ženami. Ešte aj vlasy ste mali príliš dlhé, ako chuligán, sa hovorilo.

"Nech sa ľudia starajú o svoj tanier doma! Tu sú takí závistliví ľudia! Veď tu je taká závisť, že sa to nedá porovnať s ničím nikde inde! V celom svete. U nás je taká závisť, že sa navymýšľajú celé veci... Mne sa stalo napríklad to, že som mal byť tuná "naliaty", a pritom som bol v Taliansku. A rozprávalo sa, že ma videli v Prahe na diskotéke, pritom som bol v tom čase v Taliansku. Navymýšľalo sa až-až."

Ale niekoľko áut ste pri rýchlej jazde rozbili.

"No dobre! Že jazdím rýchlo? No a čo? Dnes rozbije auto hocikto. Aj normálny človek. A nielen svoje... Len my sme nejako sledovaní? Či to je zas len v tom, že je niekto viac na očiach... To už je náš osud, že sme viac na očiach, tak sa to viac všíma aj hodnotí. Ale pozor! Keď som rozbil nejaké auto, tak šlo o moje peniaze. Zaplatiť som si to musel sám, nikto iný mi to nezaplatil... Ja neviem, ale títo ľudia tu, to je samá závisť, niečo hrozné..."

Objavili ste sa aj v dokumente GEN - Sto Čechů současnosti, ktorý točil rodák od Prešova Fero Fenič.

"Ja som vlastne robil prvý GEN. Myslím, že nebol tak dobre spravený, no, neviem, asi naozaj nie. Vyzeralo to dosť zvláštne."

Čo sa na ňom dalo spraviť lepšie?

"Neviem, to by som nechal na režiséra. Ale tie ďalšie GEN-y boli urobené dobre. Skôr ten môj prvý nebol najšťastnejší, asi aj preto, že bol ešte taký pokusný. K tomu by som sa ale už radšej nevracal."

Na titulke Reflexu sa objavila vaša fotografia. Boli ste nahý, pred chúlostivým miestom ste držali akurát futbalovú loptu. Tomáš Skuhravý to určite nemusel robiť kvôli peniazom či získaniu popularity.

"Ja som to za peniaze naozaj nerobil. Skôr to bola moja ústretovosť ku môjmu kamarátovi, tomu fotografovi, čo to fotil. On chcel urobiť tú fotografiu na titulku."

Boli ste aj v erotickej relácii TV NOVA Peříčko.

"Tam by som už nešiel v živote. V podstate som nevedel o akú reláciu ide, pochopil som to až na nakrúcaní. Naozaj by ma tam už nik v živote nedostal. "

A ešte jedna story: Tomáš Skuhravý raz vraj, len tak, pre potešenie kámošov zo Sparty rozhrýzol sklenený pohár.

"Môžete mi povedať, kde na tie klepy chodíte?"

Tu som počul, tam som počul, aj som čítal...

"Ja to nehodnotím! Ja to nehodnotím! To je stále jedna pani povedala... Neviem, veď nech mi to niekto, tí ľudia, čo to rozširujú, povedia do očí. Ja naozaj neviem, čo povedať... Viete, že mi je niekedy normálne zle? Z týchto ľudí, z tej závisti, zo všetkého.""

No, veď ja sa radšej pýtam. Ale poďme ďalej. Do Košíc, pri reprezentácii, ste chodievali rád? Bola to bašta reprezentácie, neprehrávalo sa tu.

S akými pocitmi ste do Košíc chodievali vy?

"Chodieval som tam strašne rád. Hrali sme tam napríklad s Rumunskom, myslím, že to bolo 5:2. Na Košice spomínam strašne rád."

Od jedného z organizátorov, to teda mám potvrdené, viem, že československé mužstvo vtedy rozveselila skupina Drišľak.

"Prosím? Ako?"

Že vás bavila skupina Drišľak. Východniarsky folk, taká svojská kapelka.

"Tak to áno. Toto je pravda. Ja vôbec na Košice spomínam rád. Organizátori stále pripravili všetko výborne, na štadióne i mimo neho, naozaj na ne spomínam len v najlepšom."

Vôbec, s akými pocitmi chodievali hráči Sparty na Slovensko? Každý sa chcel na Spartu vytiahnuť, tu to bolo výraznejšie ešte o to, že Sparta bola česká.

"Určite to nebolo ľahké. Ako vravíte, každý sa na Spartu chcel vytiahnuť. Ja mám však na Slovensko jednu milú spomienku. V mojom prvom ligovom zápase, mal som 16 rokov, sme hrali práve na Slovensku. V Nitre. Prehrali sme 1:3, ale na ten prvý zápas sa aj tak nezabúda."

Čo na východe? Trebárs v Prešove to Sparta nikdy nemala ľahká. Aj keď Prešovčania na Letnej utŕžili nádielky 0:4, 0:5,0:6, doma dreli odušu.

"Tak to áno... My sme tam stále dostali 'nakopáno'. Tam nikdy nebol ľahký chlebíček."

Na záver: čo dalo a čo vzalo čsl. futbalu rozdelenie federácie?

"Ja sa o politiku nezaujímam, myslím si však, že to futbalu ublížilo. Česko a Slovensko, spolu, čoby národný mančaft, by dokázali ďaleko viac. Spolu by mohli hrať prím medzi európskymi mužstvami."

TOMÁŠ SKUHRAVÝ

Narodil sa 7.septembra 1965 v Českom Brode. Futbalu sa venoval od 6 rokov, najprv v Přerove nad Labem, ako 14.ročný odišiel do pražsjej Sparty. V sparťanskom áčku debutoval v čsl. lige vo veku 16 rokov. Do roku 1990 hrával v Sparte (získal s ňou päť titulov majstra ČSSR a ČSFR), s výnimkou 2-ročnej základnej vojenskej služby v RH Cheb (1984 - 1986). Od roku 1990 do roku 1995 hráč talianskeho FC 1893 Janov, v roku 1996 krátko pôsobil v portugalskom Sportingu Lisabon. V Českej republike sa úplne epizódne objavil vo Viktorii Žižkov, artróza pravého kolena ho však definitívne donútila ukončiť sľubnú kariéru. V čsl. lige nastrieľal 76, v Janove 53 gólov, so 129 ligovými gólmi (súhrne aj s Českým pohárom, gólmi v reprezentácii a v európskych pohároch strelec 202 gólov) je členom KLubu ligových kanonierov v Českej republike. Za ČSSR, ČSFR a RČ-S (skratka reprezentácie v kvalifikácii na MS 1994) nastúpil 49 - krát, dal 17 gólov. S piatimi gólmi na MS 1990 v Taliansku druhý najlepší strelec šampionátu, zároveň jeho štvrťfinalista. Po skončení hráčskej kariéry pôsobil ako námestník riaditeľa FC Viktoria Žižkov, od roku 1998 je na poste marketingového riaditeľa v Marile (predtým Dukle) Příbram. Ženatý, manželka Radka, dcéry Michaela a Federica.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.