alarmujú, že doterajšie opatrenia asi neboli dosť účinné. Preto sa v súčasnosti pripravujú razantnejšie kroky na odhaľovanie a potieranie čiernej práce. Od 1. júla sa do procesu kontroly okrem úradu práce zapoja aj zdravotné poisťovne a ministerstvo zdravotníctva, pričom jedným z jej hlavných garantov bude novovzniknutý Národný inšpektorát práce. Pracovno-právne vzťahy budú zabezpečovať hlavne pracovníci inšpektorátov práce (niekdajšie Inšpektoráty bezpečnosti práce) v krajských mestách. Tým sa však zrejme ukončia aktivity, ktoré doposiaľ zastrešovali okresné úrady práce v jednotlivých regiónoch.
S Okresným úradom práce v Spišskej Novej Vsi pri odhaľovaní nelegálnej práce už od vlaňajšieho mája na základe dohody spolupracovala sociálna poisťovňa, daňový úrad, polícia, inšpektorát práce a tiež odbor sociálnych vecí a živnostenský odbor okresného úradu.
"Za rok našej spolupráce sme podnikli 174 kontrolných akcií, pri ktorých sme preverili 646 osôb. Kvôli čiernej práci sme z evidencie nezamestnaných vyradili dvadsať ľudí. Naša úspešnosť sa však z rôznych príčin postupne znižovala. Preto zrejme nastal čas na razantnejšie opatrenia," povedal riaditeľ Okresného úradu práce v Spišskej Novej Vsi JUDr. Michal Komara. Zo skúseností, ktoré kontrolóri v praxi získali vyplýva, že nelegálna práca sa rozmáha hlavne v malých a stredných podnikoch s rôznorodou činnosťou. Často napríklad ide o podnikateľov v obchodnej a reštauračnej sieti. Zamestnať niekoho na "čierno" si trúfnu najmä podnikatelia v mestách, ale aj vo väčších dedinách.
"Popudom na kontroly bývajú najčastejšie anonymné oznámenia obyvateľov, ktorým nie je ľahostajné, že niekto porušuje zákon," vysvetľuje JUDr. Komara. Podľa jeho slov väčšiu časť, zhruba až dve tretiny, nelegálne pracujúcich tvoria muži vo veku do tridsať, prípadne až do štyridsať rokov. Zväčša majú len základné vzdelanie a sú dlhodobo nezamestnaní. Keďže žiaden z nich nepoberal podporu v nezamestnanosti, jediný postih, ktorý voči nim kontrolóri mohli uplatniť, je vyradenie z evidencie uchádzačov o prácu. Zamestnávatelia, ktorí s nimi uzavreli len fiktívne dohody o vykonaní práce, pochodili o čosi horšie.
"Od vlaňajšieho, do tohtoročného mája sme zamestnávateľom udelili jedenásť pokút v celkovej výške 180-tisíc korún. Najvyššiu - 100-tisícovú dostala firma Levil, ktorá je už dnes v likvidácii. Maximálne sankcie, ako je 500-tisíc za vážne porušenie zákona a až milión korún za opakované, sme nemuseli použiť. Taktiež zatiaľ nedošlo k odobratiu živnostenského oprávnenia," informoval riaditeľ úradu práce.
Všetko však teda nasvedčuje tomu, že niekoľkotisícové pokuty sú len slabým varovaním. Legislatívne diery totiž podnikateľom umožňovali, aby si našli chodníčky, ako sa vyhnúť kontrolám aj následným postihom. Zainteresovaní sa preto zhodli v tom, že už skutočne dozrel čas na to, aby bol tento nežiadúci jav našej ekonomiky tvrdo trestaný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
